V prírode sa nevyskytuje voľný, ale iba v zlúčeninách. V stupnici najviac zastúpených prvkov v zemskej kôre je fosfor na jedenástom mieste. Je to jediný prvok, ktorý bol prvýkrát pripravený zo živočíšneho materiálu ( moču ). Izoloval ho v r. 1669 hamburský lekár a alchymista H. Brand.
Fosfor, podobne ako dusík, je pre ľudský organizmus biogénnym prvkom. V ľudskom tele je asi 1 hmotnostné % fosforu ( 700 g ). V organizme je viazaný v organickej a anorganickej forme. Najviac je zastúpený v kostiach, takmer 90%. V kostiach, zuboch, ale aj nechtoch a vlasoch je spolu s vápnikom viazaný vo forme karbonátapatitu [ 3 Ca3(PO4)2. CaCO3 ] a hydroxyapatitu [ 3 Ca3(PO4)2. Ca(OH)2 ]. Zvyšok sa nachádza v krvi, telových tekutinách. Takmer 10 % telového fosforu je vo svaloch a len asi 1 % je v nervoch. Koncentrácia anorganického fosforu v telových kvapalinách cicavcov je dôležitým ukazovateľom ich zdravotného stavu. Medzi organické zlúčeniny organizmu, ktorých súčasťou je fosfor, patria fosfolipidy, fosfoproteíny y nukleové kyseliny.
Prostredníctvom enzýmov sa fosfor zúčastňuje metabolických reakcií. Jeho zlúčeniny významnou mierou ovplyvňujú využívanie a akumuláciu energie z metabolických procesov. Prítomnosťou v nukleonových kyselinách sa podieľa na prenose genetických informácií. Mnohé fyzikálno-chemické vlastnosti telových tekutín závisia od jeho prítomnosti v organizme. Ovplyvňuje acidobázickú rovnováhu, ale aj výmenu viacerých minerálnych solí ( Ca, Mg atď. ) a vitamínov.
Súčasné poznatky o ľudskom organizme dovoľujú využívať náhrady kostného tkaniva. V klinickej praxi, nielen v stomatológii, má budúcnosť biologicky aktívna keramika, ktorá pri interakcii so živými bunkami ich nepoškodzuje cytostaticky, mutagénne, ani karcinogénne. Sú to kalciumfosfátové keramiky na báze hydroxiapatitu Ca5(OH)(PO4)3 a fosforečnanu trivápenatého Ca3(PO4)2.
Fosfor sa do organizmu dostáva rastlinnou aj živočíšnou potravou, ktorá kryje potrebu organizmu. Anorganické zlúčeniny fosforu sú v potravinách zastúpené väčšinou ťažko disociovanými zlúčeninami, ktoré sú aj ťažko stráviteľné. Ľahšie využiteľný je pre organizmus fosfor prítomný v organických zlúčeninách potravy. Vstrebávanie fosforu prebieha hneď za žalúdkom, v hornej časti dvanástnika. Resorpcia fosforu je však ovplyvnená rôznymi faktormi. Pri ťažkej fyzickej práci, zníženej koncentrácii vápnika, prípadne pri zhoršenej funkcii nadobličiek, sa zvyšuje vylučovanie fosforu.