Je prítomný aj v niektorých minerálnych vodách ( Piešťany, Salvator ). Pri koncentrácii 0,15 mg.dm-3 vyvoláva vážne ochorenie očí a pri koncentrácii nad 1 mg.dm-3 môže nastať kóma a kŕče, prípadne smrť.
Aj ďalšia zlúčenina síry v plynnom skupenstve, oxid siričitý SO2, dráždi oči, dýchacie cesty a vstrebáva sa do krvi. Podráždenie hrtanu nastáva už pri koncentrácii 0,02-0,03 mg.dm-3. Pri koncentrácii 0,05 mg.dm-3 sa prejaví aj podráždenie očí a kašeľ. Pri vdychovaní vyšších koncentrácii okrem chrapotu cítiť bolesť a tlak na prsiach, vzniká zápal priedušiek a môže nastať aj strata vedomia. V ovzduší až také vysoké koncentrácie nie sú. Ale oxid siričitý sa používa aj na dezinfekciu, napr. vinárenských sudov, pivníc, obilia, chmeľu, pretože ničí mikroorganizmy. Pri neopatrnosti v týchto prípadoch vznikajú otravy oxidom siričitým, ktorý spolu s vodou ( vlhkou sliznicou ) vytvára kyselinu siričitú.
Síra patrí medzi tie prvky, ktorých niektoré zlúčeniny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné a iné znižujú funkčnosť častí organizmu, prípadne spôsobujú aj smrť.
Oxid siričitý SO2 a oxidy dusíka NOx sa v atmosfére a na povrchu vegetácie oxidujú za vzniku kyseliny sírovej H2SO4 a kyseliny dusičnej HNO3, ktoré znižuje pH zrážkovej vody. Kyslé dažde následne zvyšujú okyslenie povrchových aj podpovrchových vôd, najmä ak je pôda, cez ktorú vody pretekajú, chudobná na alkalické katióny ( Ca2+, Mg2+, Na+, K+ ). Najmenej odolné sú horské pôdy ( časté zrážky a hmly ). Pôdy listnatých lesov sú odolnejšie na prekyslenie ako pôdy ihličnatých lesov, pretože opadané lístie zvyšuje obsah vápnika v povrchovej vrstve pôdy. Táto vrstva vytvára ochranný štít kyslým emisiám.

Literatúra:
Milan Melicherčík, Danica Melicherčíková : Bioanorganická chémia-Chemické prvky a ľudský organizmus. Bratislava, 1997, vyd. Príroda, str. 114.