Palivo je všeobecné označenie pre chemický prvok, chemickú látku alebo ich zmes, ktorý/-rá je schopný/-ná za vhodných podmienok začať a udržať chemickú reakciu spaľovania. Pri spaľovaní sa uvoľňuje chemická energia obsiahnutá v palive a premieňa sa hlavne na tepelnú energiu, ktorú je možné ďalej využiť.
Pojem palivo sa používa aj vo význame jadrové palivo na označenie materiálu, ktorý je schopný uvoľňovať jadrovú energiu. K palivám sú zaraďované aj výbušniny.
Vhodné palivá:
- plynné: vodík, zemný plyn, svietiplyn, koksárenský plyn ...
- kvapalné: benzín, motorová nafta, petrolej, benzén, alkoholy, vykurovací olej...
- pevné: uhlie, koks ..
UHLIE
Je to čierna alebo hnedočierna (hnedé uhlie — lignit) horľavá hornina. Získava sa z povrchových alebo hlbinných dolov a používa sa predovšetkým ako palivo. Od dôb priemyselnej revolúcie je uhlie veľmi dôležitou energetickou surovinou. Väčšina svetovej výroby elektrickej energie sa uskutočňuje práve v uhoľných (tepelných) elektrárňach. Uhlie je zložené predovšetkým z uhlíka, obsahuje však rozmanité zložky vrátane sírnych zlúčenín. Uhlie je celosvetovo najdôležitejší zdroj pre výrobu elektrickej energie (približne 40 %).
Typy uhlia:
- hnedo-čierne: jeho vlastnosti sú kombináciou vlastností čierneho a hnedého uhlia, použitie má rovnaké ako lignit;
- čierne uhlie: je charakteristické vysokou hustotou, jeho farba je obvykle hnedočierna až čierna;
- antracit: najkvalitnejšie uhlie, používa sa na vykurovanie.
ROPA
Ropa je horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, najmä alkánov, nafténov a menej aj arénov a polárnych zlúčenín (živice, asfaltény a iné). Je dôležitou nerastnou surovinou a významnou ekonomickou komoditou. Surová ropa nemá veľkú ekonomickú hodnotu, jej hodnota stúpa po chemickej úprave, kedy sa z nej vyrábajú kvapalné palivá, rozpúšťadlá a mazadlá. Vznikla pravdepodobne rozkladom zvyškov uhynutých rastlín a živočíchov. Nachádza sa vo vrchných vrstvách zemskej kôry, kde je väčšinou viazaná na usadené horniny najčastejšie v oblasti kontinentálnych šelfov. Je základnou surovinou petrochemického priemyslu. Náleziská ropy (rezervoáre) sa najčastejšie nachádzajú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až do 8 km pod zemským povrchom. Vyskytuje sa spoločne so zemným plynom a vodou.
Uhľovodíky tvoriace ropu možno rozdeliť na:
- parafíny a alkány: nasýtené uhľovodíky s jednoduchou alebo viacnásobnou väzbou, bez cyklickej štruktúry;
- cykloparafíny (naftény alebo alicyklické uhľovodíky): obsahujúce prvky cyklickej štruktúry;
- arény (aromatické uhľovodíky): asfaltény, živice a ďalšie odolné látky s veľkou molekulovou hmotnosťou, tvoriace ťažkú frakciu.
ZEMNÝ PLYN
Zemný plyn je prírodný horľavý plyn využívaný ako významné plynné fosílne palivo. V širšom zmysle môže byť pod týmto termínom chápaná akákoľvek zmes plynných uhľovodíkov uzavretá v zemi alebo z nej unikajúca, napr. CO2, H2S, uhľovodíkové plyny a iné. V užšom zmysle sa pod týmto termínom chápe zmes uhľovodíkov, z ktorých 50 až 98 % objemu tvorí metán. Okrem metánu obsahuje aj propán, bután a ďalšie látky. Je ľahší ako vzduch, nie je otravný, ale je nedýchateľný a dusivý. Je bezfarebný a bez zápachu, preto sa pri úprave odorizuje tetrahydrotiofénom, aby bol identifikovateľný. Zemný plyn sa používa ako palivo na vykurovanie, vo forme stlačeného zemného plynu (CNG) ako palivo pre vozidlové motory a tiež ako zdroj vodíka pri výrobe dusíkatých hnojív.
