Bróm
Pri inhalovaní nízkych koncentrácií brómu sa objaví kašeľ, zvýšená sekrécia hlienu, krvácanie z nosa, pocit stiesnenosti v hrudi, závrate, bolesti hlavy. Po niekoľkých hodinách sa ešte objaví zvracanie, hnačky, bolesti tela a vyrážky na tele. Pri vyšších koncentráciách brómových pár okrem hnedého sfarbenia jazyka a ústnej dutiny, vzniká katar spojiviek, nádcha, kašeľ, dusenie, chrapot a astma. Inhalácia brómových pár je pre človeka smrteľná už pri koncentrácii 4.10-3 objemových %. Pri neopatrnej práci s kvapalným brómom môže dôjsť k ťažko hojiteľnému poleptaniu slizníc alebo pokožky.
Brómacetón CH3-CO-CH2Br
Je zaradený pre svoje účinky na ľudský organizmus medzi slzotvorné bojové chemické látky. Akútnu otravu organizmu môže spôsobiť 8-10 g brómu. Zlúčeniny brómu patria medzi najstaršie psychofarmaká pôsobiace tlmivo na centrálny nervový systém (sedatíva). Majú špecifický vzťah k pochodom dráždenia v mozgovej kôre. Napríklad bromid draselný KBr a bromid sodný NaBr upokojujú nervový systém, etylbromid C2H5Br je dobrý uspávací prostriedok. Pri dlhodobom užívaní sa môže objaviť chronická otrava (bromizmus), ktorej možno predchádzať zvýšeným používaním kuchynskej soli. Aby sa zabránilo možnému podráždeniu žalúdka pri užívaní liekov obsahujúcich bróm, je žiadúce zapíjať ich väčším množstvom vody alebo mlieka. Pri užívaní liekov so soľami brómu je aj riziko liekovej závislosti a objavujú sa nepriaznivé vedľajšie účinky. Spôsobujú útlm až spavosť, niekedy pocit závratu, podporujú tvorbu akné. Zriedkavejšie spôsobujú nepokoj a dezorientáciu. Zlúčeniny brómu (Bromhexin) sú účinné lieky pri akútnych a chronických ochoreniach dýchacích ciest s poruchami tvorby sekrétu.
Jód
Výrazný nedostatok jódu v období telesného a duševného vývoja spôsobuje kretenizmus, u dospelých zimomravosť, tlstnutie a celkové zníženie vitality. V USA sa už roku 1916 sa začala fortifikovať kuchynská soľ jodidmi, aby sa predišlo negatívnym účinkom deficitu jódu v organizme. Na našom území sa kuchynská soľ jodiduje od roku 1951 na podnet doc. J. Podobu, CSc., najskôr v nižších koncentráciách (7 mg.kg-1), dnes 25 mg.kg-1 jodidu draselného KI. Pri nevhodnom uskladnení (otvorená nádoba, uplynutie záručnej doby) sa jód z kuchynskej soli stráca. V súčasnosti sa v našich domácnostiach objavujú aj soli dovážané z Poľska, Rakúska, ako aj morská soľ, ktoré väčšinou nezodpovedajú naším normám pre nízky obsah jódu. Morská soľ obsahuje 8 mg.kg-1 jodidu draselného KI, čo je dostačujúca koncentrácia pre obyvateľov prímorských oblastí, ktorí prijímajú jód do organizmu aj z iných zdrojov, napr. inhalovaním prímorského vzduchu.
Nadbytok jódu v organizme môže vyvolať kožné reakcie, zvýšenú teplotu, opuchy a bolesti kĺbov, ale aj nauzeu, bolesti hlavy, hnačky, aj opuchy slinných žliaz. Pri použití väčšieho množstva jódových dezinfekcií môže dôjsť k podráždeniu gastrointerstinálneho traktu, resp. po absorpcii aj k obehovému zlyhaniu s poškodením obličiek.
Astát
Toxicita prakticky neznáma, je nebezpečný svojou rádioaktivitou.
