4. hlavná skupina
Uhlík
Najväčší význam má v organických zlúčeninách. Anorganické zlúčeniny majú rôznu toxicitu. Vysoko toxické sú CO, HCN, CN-, CS2 , COCl2. Málo toxické sú: CO2, CO32-, ak nie je jedovatý katión.
Grafit alebo uhoľný prach spôsobujú pneumokoniózu, ktorá môže viesť k invalidite. Sprevádzajú ju bolesti hlavy, kašeľ a dychové potiaže.
CO je nebezpečný, lebo ho zmyslami nepostrehneme. Viaže sa 200x silnejšie k väzbovému miestu pre kyslík na hemoglobín ako samotný kyslík, vzniká karboxyhemoglobín. Akútna otrava vedie k zaduseniu. Smrť môže nastať za niekoľko sekúnd. Väzba na Hb je reverzibilná, oxyhemoglobín možno regenerovať zvýšeným parciálnym tlakom kyslíka – kyslíkový dýchací prístroj. Menšia expozícia aj chronické otravy sa prejavujú bolesťami hlavy, búšením krvi v hlave, tlakom na prsiach, závraťami. Mladí ľudia sú na CO citlivejší ako starší. CO je súčasťou všetkých emisií, zo spaľovania aj zo spaľovacích motorov.
CO2 tiež dusí pri vysokých koncentráciach (10 obj.%). Prvé príznaky sú pri už pri 2%, smrteľná konc. je 40 obj. %. Pri kontakte so suchým CO2 (suchý ľad) dôjde k popáleniu (omrznutiu).
Fosgén (karbonylchlorid COCl2) patrí k najnebezpečnejším priemyselným látkam, patrí k bojovým plynom, používal sa v priemysle na výrobu pesticídov, farieb a liečiv. Akútna otrava vedie k edému pľúc a smrti. Pri nižších expozíciach sa prejavuje kašeľ, bolesti brucha, pocit smädu, cyanóza (zmodrenie), vedomie zostáva neporušené. Vytvára sa napr. pri práci s chloroforniom a súčastnom fajčení alebo rozkladom CCl4 v uzatvorených miestnostiach (tetrachlórové hasiace prístroje).
CS2 - sirouhlík: významné rozpúšťadlo napr. pri výrobe viskózy. Je čuchovo ľahko citeľný, aj v malých množstvách. Pôsobí narkoticky, silne neurotoxicky, typickým príznakom je strata pamäti so syndrómom schizofrénie, melanchólie, parkinsonizmu. Je oslabená sexuálna potencia, prejavuje sa anémia a poruchy srdcového svalu.
HCN - kyanovodík a kyanidy: sú prudko jedovaté zlúčeniny. Vstrebávajú sa všetkými cestami a blokujú bunkové dýchanie, čo sa prejaví cyanózou. Akútna otrava je mimoriadne nebezpečná nielen kvôli nízkej smrteľnej dávke, ale aj rýchly priebeh (sekundy až minúty). Čuchom možno rozoznať koncentráciu nad 6 mg/m3 ako horko mandľovú vôňu.
Ferrikyanid draselný (hexakyanoželezitan, červená krvná soľ) a ferokyanid draselný (hexakyanoželeznatan, žltá krvná soľ) sú málo toxické, nitroprusid sodný (pentakyanonitrozoželezitan) je jedovatejší. Otrava sa prejavuje bledosťou, rozšírenými zrenicami. Smrť spôsobí zástava dychu.
Kremík
Škodlivý je SiO2 a SiO32- . Dlhodobá inhalácia ich prachu vedie k pneumokonióze – silikóze, čo býva chorobou z povolania v baniach, kameňolomoch, v sklárskom priemysle, v stavebníctve.
Azbest – sú to vláknité kremičitany Ca2+ alebo Mg2+ (serpentín, amonit). Chronická inhalácia vedie k azbestóze (nevratná pľúcna choroba, ťažšia ako silikóza). Jednoznačne bola dokázaná spojitosť azbestózy s nádormi pľúc. Výskyt rakoviny je spúšťaný fajčením.
Germánium
Toxicita zlúčenín je malá, iba germanovodíky GeH4 a GeH6 sú označované za nebezpečné jedy, lebo spôsobujú hemolýzu (rozklad) krvi.
Cín
Je málo toxický, používa sa na pocínovanie konzerv, soli cínu môžu dráždiť kožu a sliznice. Najtoxickejší je stannán SnH4 (je jedovatejší než arzán AsH3).
Olovo
Pb a jeho soli sú závažné jedy, najmä kvôli chronickým účinkom. Otravy sú známe od staroveku (potrubia, pigmenty, kozmetika). Hoci v 20. storočí poklesol počet otráv vplyvom hygienických zariadení vo výrobnej sfére, stúplo zamorenie životného prostredia najmä z výfukových plynov, hutníckeho priemyslu, výrobou olovnatého skla, akumulátorov a z polygrafického priemyslu.
Pb je kumulatívny jed, hromadiaci sa v kostiach. Je podozrivý z karcinogénneho účinku na pľúca a ľadviny. Dokonca tehotné ženy sú podozrivé z teratogénneho účinku. Po intoxikácií dochádza k psychickým poruchám (saturnizmus - otrava olovom), pohybovým ťažkostiam, bledou farbou tváre a šedými lemami na ďasnách. Soli olova zasahujú do metabolizmu - hemu – porucha krvotvorby.
Zásaditý uhličitan olovnatý (olovená beloba – pigment) sa rozpúšťa v žalúdočných šťavách, a preto je nebezpečným jedom. Octan olovnatý (olovený cukor) sa používa na obklady. Použitie 2-3 g vyvoláva ťažkú otravu, 20-25 g je pre človeka smrteľná dávka. Chlorid olovnatý je produktom spaľovania benzínu, je rozptýlený v ovzduší (súčasť smogu).
5. hlavná skupina
Dusík
Za normálneho tlaku je neškodný, pri vysokom parciálnom tlaku hrozí udusenie z nedostatku kyslíka. Hlavný význam dusíka je v organických zlúčeninách (bielkoviny). Z anorganických: oxidy - najmenej jedovatý je N2O, v zmesi s kyslíkom sa používal ako narkotikum "rajský plyn", je nestály, rýchlo sa oxiduje na NO2, NOx nitrózne plyny – dráždia dýchacie cesty, spôsobujú cyanózu, hemoglobín menia na methemoglobín, sú podozrelé z karcinogenity, poškodzujú rastliny, zúčastňujú sa pri vzniku fotochemického smogu a poškodzuje ozónovú vrstvu.
Kyselina HNO3 - silná žieravina, poleptané miesta sú žlté vďaka xantoproteínovej reakcii, má deštrukčné účinky na tkanivá (oxidácia a nitrácia), NaNO3 a KNO3 nie sú veľmi toxické no v tele sa môžu biotrasformovať na dusitany. HNO2 má menší leptavý účinok, NO2- sú však 100x toxickejšie ako NO3-, 0,5g dusitanov spôsobuje akútnu otravu, 4g smrť.
Estery – kys. dusičnej – etylénglykoldinitrát a glyceroltrinitrát (liečivá pri angíne pektoris), z toxikologického hľadiska sú to veľmi jedovaté látky, vyvolávajú methemoglobinémiu, poškodenie srdcového svalu, ľadvín, pečene a sleziny, tieto látky sú razantné výbušniny(dynamit).
NH3 má dráždivý až leptavý účinok, ľahko poznateľný čuchom, vo vode sa rozpúšťa na NH4OH, nebezpečný hlavne na oči, soli NH4+ sú málo toxické, pri použití poleptá tráviaci trakt.
Hydrazín N2H4 veľmi jedovatý, silná zásada, s dráždivými a leptavými účinkami, podozrivý z karcinogenity, inhibuje mnohé enzými, preniká kožou, toxický je tiež hydroxylamín NH2OH.
Fosfor
Vyskytuje sa vo dvoch modifikáciach – bielej a červenej, zatiaľ čo červená je považovaná za nejedovatú (spôsobuje "len" dermatózy), môže byť znečistená malým množstvom bielej modifikácie - táto je samozápalná, na koži spôsobuje deštrukciu kože (ťažko sa hojace popáleniny), pri chronickej expozícii dochádza k zníženiu odolnosti kostí.
Fosfán a fosfidy sú prudko jedovaté. PH3 páchne rybacinou, čuchom dobre zistiteľný, je v znečistenom acetyléne. H3PO4 menej leptá ako kys. sírová. PO43 - nie sú toxické, organické estery kys. fosforečnej, sú neurotoxické, inhibujú acetylcholinesterázu – enzým zodpovedný za prenos nervových vzruchov v organizme, trikrezylfosfát sa používa ako plastifikátor pri výrobe lakov, plastov a umelej kože. V poľnohospodárstve sa organické zlúčeniny kyseliny fosforečnej používajú na ochranu rastlín, medzi najznámejšie insekticídy patria "Parathion", "Metathion", "Fosfamid". Podobné zlúčeniny sú nervovými jedmi používané vo vojnách.
Arzén
Zlúčeniny sú vysoko toxické, akútne aj chronicky, niektoré sú dokázané karcinogény. Netoxický je kovový arzén, v organizme sa však mení na svoje rozpustné toxické zlúčeniny. As2O3 (arzenik, otrušik) - chronická otrava sa prejaví šedo sfarbenými fľakmi na pokožke, bielymi pásikmi na nechtoch, vysokým krvným tlakom, na tento oxid existuje návyk, po ktorom organizmus znesie vyššiu dávku. Arzán AsH3 je vysoko toxický, je to plyn s cesnakovým zápachom, tiež sa vyskytuje v acetyléne, otrava sa prejavuje cyanózou, vyvoláva hemolýzu krvi, pľúcny edém a srdcové zlyhanie, v moči je vysoký obsah bielkovín, je sfarbený hnedočerveno od krvného farbiva, nakoniec zlyhávajú ľadviny, deriváty sú bojové plyny.
Antimón
Toxické účinky sú ako u As, Bi a Pb. Najtoxickejší je vínan antimonylodraselný (dávivý vínny kameň), je rovnako toxický ako As2O3 s rovnakým obrazom otravy.
Bizmut
Otrava je podobná otravám zlúčenín Pb a Hg, chronická otrava sa prejavuje zvýšením slinením a šedočiernymi povlakmi na ďasnách. Citlivým orgánom sú ľadviny, vzniká zástava močenia.
