4. hlavná skupina
Uhlík
Najväčší význam má v organických zlúčeninách. Anorganické zlúčeniny majú rôznu toxicitu. Vysoko toxické sú CO, HCN, CN-, CS2 , COCl2. Málo toxické sú: CO2, CO32-, ak nie je jedovatý katión.
Grafit alebo uhoľný prach spôsobujú pneumokoniózu, ktorá môže viesť k invalidite. Sprevádzajú ju bolesti hlavy, kašeľ a dychové potiaže.
CO je nebezpečný, lebo ho zmyslami nepostrehneme. Viaže sa 200x silnejšie k väzbovému miestu pre kyslík na hemoglobín ako samotný kyslík, vzniká karboxyhemoglobín. Akútna otrava vedie k zaduseniu. Smrť môže nastať za niekoľko sekúnd. Väzba na Hb je reverzibilná, oxyhemoglobín možno regenerovať zvýšeným parciálnym tlakom kyslíka – kyslíkový dýchací prístroj. Menšia expozícia aj chronické otravy sa prejavujú bolesťami hlavy, búšením krvi v hlave, tlakom na prsiach, závraťami. Mladí ľudia sú na CO citlivejší ako starší. CO je súčasťou všetkých emisií, zo spaľovania aj zo spaľovacích motorov.
CO2 tiež dusí pri vysokých koncentráciach (10 obj.%). Prvé príznaky sú pri už pri 2%, smrteľná konc. je 40 obj. %. Pri kontakte so suchým CO2 (suchý ľad) dôjde k popáleniu (omrznutiu).
Fosgén (karbonylchlorid COCl2) patrí k najnebezpečnejším priemyselným látkam, patrí k bojovým plynom, používal sa v priemysle na výrobu pesticídov, farieb a liečiv. Akútna otrava vedie k edému pľúc a smrti. Pri nižších expozíciach sa prejavuje kašeľ, bolesti brucha, pocit smädu, cyanóza (zmodrenie), vedomie zostáva neporušené. Vytvára sa napr. pri práci s chloroforniom a súčastnom fajčení alebo rozkladom CCl4 v uzatvorených miestnostiach (tetrachlórové hasiace prístroje).
CS2 - sirouhlík: významné rozpúšťadlo napr. pri výrobe viskózy. Je čuchovo ľahko citeľný, aj v malých množstvách. Pôsobí narkoticky, silne neurotoxicky, typickým príznakom je strata pamäti so syndrómom schizofrénie, melanchólie, parkinsonizmu. Je oslabená sexuálna potencia, prejavuje sa anémia a poruchy srdcového svalu.
HCN - kyanovodík a kyanidy: sú prudko jedovaté zlúčeniny. Vstrebávajú sa všetkými cestami a blokujú bunkové dýchanie, čo sa prejaví cyanózou. Akútna otrava je mimoriadne nebezpečná nielen kvôli nízkej smrteľnej dávke, ale aj rýchly priebeh (sekundy až minúty). Čuchom možno rozoznať koncentráciu nad 6 mg/m3 ako horko mandľovú vôňu.
Ferrikyanid draselný (hexakyanoželezitan, červená krvná soľ) a ferokyanid draselný (hexakyanoželeznatan, žltá krvná soľ) sú málo toxické, nitroprusid sodný (pentakyanonitrozoželezitan) je jedovatejší. Otrava sa prejavuje bledosťou, rozšírenými zrenicami. Smrť spôsobí zástava dychu.
Kremík
Škodlivý je SiO2 a SiO32- . Dlhodobá inhalácia ich prachu vedie k pneumokonióze – silikóze, čo býva chorobou z povolania v baniach, kameňolomoch, v sklárskom priemysle, v stavebníctve.
Azbest – sú to vláknité kremičitany Ca2+ alebo Mg2+ (serpentín, amonit). Chronická inhalácia vedie k azbestóze (nevratná pľúcna choroba, ťažšia ako silikóza). Jednoznačne bola dokázaná spojitosť azbestózy s nádormi pľúc. Výskyt rakoviny je spúšťaný fajčením.
Germánium
Toxicita zlúčenín je malá, iba germanovodíky GeH4 a GeH6 sú označované za nebezpečné jedy, lebo spôsobujú hemolýzu (rozklad) krvi.
Cín
Je málo toxický, používa sa na pocínovanie konzerv, soli cínu môžu dráždiť kožu a sliznice. Najtoxickejší je stannán SnH4 (je jedovatejší než arzán AsH3).
Olovo
Pb a jeho soli sú závažné jedy, najmä kvôli chronickým účinkom. Otravy sú známe od staroveku (potrubia, pigmenty, kozmetika). Hoci v 20. storočí poklesol počet otráv vplyvom hygienických zariadení vo výrobnej sfére, stúplo zamorenie životného prostredia najmä z výfukových plynov, hutníckeho priemyslu, výrobou olovnatého skla, akumulátorov a z polygrafického priemyslu.
Pb je kumulatívny jed, hromadiaci sa v kostiach. Je podozrivý z karcinogénneho účinku na pľúca a ľadviny. Dokonca tehotné ženy sú podozrivé z teratogénneho účinku. Po intoxikácií dochádza k psychickým poruchám (saturnizmus - otrava olovom), pohybovým ťažkostiam, bledou farbou tváre a šedými lemami na ďasnách. Soli olova zasahujú do metabolizmu - hemu – porucha krvotvorby.
Zásaditý uhličitan olovnatý (olovená beloba – pigment) sa rozpúšťa v žalúdočných šťavách, a preto je nebezpečným jedom. Octan olovnatý (olovený cukor) sa používa na obklady. Použitie 2-3 g vyvoláva ťažkú otravu, 20-25 g je pre človeka smrteľná dávka. Chlorid olovnatý je produktom spaľovania benzínu, je rozptýlený v ovzduší (súčasť smogu).
