Neoddelitelnú súčasť tejto praktickej činnosti tvoria estetické a módne hľadiská.

Kozmetológia bez kozmetiky by bola teda rovnako bezúčelná, ako je nezmyselná a nezriedka poškodzujúca kozmetika bez kozmetológie. Mali by to byť dva póly toho istého záujmu, v strede ktorého sa vedecký odbor prelína s praxou.
Bohužiaľ tomu vždy tak nie je a hlúposť, poprípade komerčné záujmy prevažujú nad serióznymi vedeckými poznatkami. A proti tomuto musí kozmetológia sústavne budovať bariéry.
Z hľadiska účelu je rovnocenná kozmetika lekárska aj nelekárska, dekoratívna kozmetika i starostlivosť o pleť. Všetky tieto snahy, aj keď patria do najrôznejších oblastí činnosti a sú mnohostranné a rôznorodé, smerujú k jednému cieľu, k normalizácii, úprave či optimalizácii nedziľudských vzťahov a k adaptácii človeka na jeho životné prostredie.
Práve pre účasť na normalizácii, úprave či optimalizácii medziľudských vzťahov a adaptáciu človeka na jeho životné prostredie, sa kozmetika nedá podceňovať a i z lekárskeho hľadiska ju považujeme za súčasť zdravotnej starostlivosti a jej zavŕšenie na estetickej úrovni.
Či už je kozmetika považovaná za vedu alebo umenie, sú jej cieľe až na vzácne výnimky v podstate zhodné a to formovať človeka k zhode s aktuálnym ideálom krásy, obmedziť prejavy starnutia a vytvárať optimálnu starostlivosť, predovšetkým o pleť.
Kozmetika má z nášho súčasného pohľadu predovšetkým funkciu spoločensko-komunikačnú a reprezentačnú.
Kozmetológia, je teda komplexná veda, na výsledkoch ktorej sa podielajú vedeckí a odborní pracovníci z mnohých vedných odborov.


VÝZNAM KOŽE AKO ORGÁNU

Pleť je názov pre vzhľad kože u človeka, v užšom zmysle slova špeciálne pre kožu tváre.

Toľko hovorí hádam najvýstižnešia definícia p. Wolfa pre termín pokožka.
Biológia nás učí, že každý organizmus, ktorý sa chce udržať nažive, musí svoje prostredie izolovať a chrániť pred vonkajšími vplyvmi okolia a túto ochranu má na starosti koža.
Koža, respektíve tá jej časť, pre nás známa ako pokožka, sa vyvinula v orgán schopný trvalej obnovy, ktorý sa pri styku s okolím premenou bunečných bielkovín mení v odolnú rohovinu označovanú ako keratín. Neporušená koža u všetkých cicavcov je základnou podmienkou života. Jej priepustnosť von a dnu je prísne regulovaná a obmedzená.
Potreba starostlivosti o pokožku vyplýva aj z toho, že fyziologické procesy v koži vyžadujú, aby sa neustále odstraňovali jej výlučky. Človek v pokoji stráca denne pokožkou bez prejavov potenia približne 1 liter tekutín, čo sa pri činnosti môže zvýšiť až na 4 litre. Popri tom sa malé množstvo tekutín stráca mimo pokožku ďaľšími cestami, napr.