slinami, mazovými žľazami, močom atď.
Biochemické laboratórium nášho tela sa zbavuje tekutín aj potením, ktoré vzniká vtedy, keď pri prehriatí nemôže okolitý vzduch prijať vodné pary pri pomerne vlhkom okolitom vzduchu.
Okrem uvedených vplyvov môže voda, vzduch, svetlo a mechanické dráždenie účinkovať aj oživujúco na rozličné funkcie organizmu prostredníctvom kože a pokožky. Prehlbujú sa pri tom obranné reakcie organizmu. Významný je aj vplyv na centrálny nervový systém, pretože množstvo nervových zakončení v koži umožňuje prenášať a spracovávať dráždivé podnety.V celom organizme sa v tejto súvislosti zvýši látková výmena, ktorá umožní lepšie prekrviť tkanivá, spevniť pokožku a zintenzívniť návrat žilovej krvi.
Koža je v pomere k ostatným orgánom ľudského tela jeden z najväčších orgánov a to nie len z hľadiska veľkosti, ale predovšetkým z hľadiska funkčnosti.
Ak neberieme do úvahy zložitosť a dôležitosť tohto orgánu pre život jedinca, stojí v popredí nášho záujmu funkcia spoločensko - komunikačná. Táto funkcia nie je pre život dôležitá, ale komfortná, ale aj tak sa nedá poprieť jej dôležitosť. Vzhľad do určitej miery determinuje život jedinca, jeho sociálne zaradenie, úspešnosť a postavenie v spoločnosti a tým aj perspektívne možnosti jeho existencie.


KOZMETICKÉ ASPEKTY FYZIOLÓGIE KOŽE

Pre vzhľad kože má najväčší význam:

1. KERATINIZÁCIA
- rohovatenie, to znamená kontinuálna tvorba keratínu premenou bielkovín bunečnej plazmy epidermálnych buniek
2. ČINNOSŤ MAZOVÝCH ŽLIAZ
- tvorba lipidového kožného filmu

3. HYDRATÁCIA
- obsah vody v koži

Všetky tieto aspekty tvoria bariérovu funkciu kože.
Význam bariérovej funkcie kože vyplýva najlepšie z faktu, že oproti bežnému výdaju vody kožou, ktorý je asi 2 litre za 24 hodín, dôjde po strhnutí vrstiev zodpovedných za bariérovú ochranu, ku strate až 20litrov.



URČENIE AKTUÁLNEHO STAVU
A POTRIEB PLETI TVÁRE




Prakticky v každom časopise pre ženy, v reklamných textoch a populárnych príručkách nachádzame rôzne delenia pleti a podľa týchto typov sú určované aj kozmetické prípravky pre ten či onen typ pleti vhodné. V princípe sa ale stále opakujú stále tie isté delenia, no z hľadiska praxe sú nepoužiteľné.
Problém nastane, keď chceme podľa týchto delení zvoliť optimálnu starostlivosť pre nejaký druh pleti. Je nutné mať stále na pamäti, že i v rámci zdedeného genotypu sa v priebehu života pleť kontinuálne mení.
Určenie potrieb pleti vyžaduje omnoho širšiu škálu a dôkladnejšie zoznámenie sa nielen s premastením, ale aj s radou ďaľších vlastností, ktoré ovplyvňujú aktuálne potreby zdravej pleti. Čo teda musíme hodnotiť?


I. PREMASTENIE
- normolipická ( normálne masná )
- hypolipická ( suchá alebo sebostatická )
- seborrhoická ( mastná )
- dysseborrhoická ( laicky nečistá )

II.