Pri nárazovom pôsobení oxidov dusíka listy zblednú, scvrkávajú sa a odumierajú.

AMONIAK
Amoniak je v chemickom priemysle veľmi významný, používa sa ako surovina na výrobu kyseliny dusičnej, amónnych solí, sódy, močoviny, plastov a dusíkatých hnojív, nitrocelulózy, syntetického hodvábu a tiež v chladiarenskej technike.
Do atmosféry sa dostáva v značnom množstve z biochemických rozkladných procesov odumretých rastlinných i živočíšnych organizmov a z kanalizácie. Napriek úsiliu zachytiť ho a ďalej využiť, uniká vo forme exhalátov z výrobní svietiplynu, koksu a závodov na spracovanie čierneho uhlia.
Amoniak je bezfarebný plyn s prenikavým nepríjemným zápachom. Čuchom ho možno identifikovať aj v nepatrných koncentráciách. Do organizmu preniká dýchacími cestami. Akútny účinok amoniaku sa prejaví podráždení horných dýchacích ciest (pocit dusenia, záchvat kašľa), očných spojoviek (slzenie, rezavá bolesť v očiach) a rohovky. Pri vysokých koncentráciách spôsobuje poleptanie pokožky.

OXID UHOĽNATÝ
Oxid uhoľnatý môže vznikať pri všetkých spaľovacích procesoch, pri ktorých sa buď nedostatočne odovzdávajú dymové plyny, alebo je nedostatočný prívod kyslíka k horiacemu palivu. Nachádza sa bežne v dymoch ohnísk spaľujúcich uhlie, koks alebo naftu. Bohatým zdrojom oxidu uhoľnatého sú výfukové plyny motorových vozidiel, vrátane lietadiel. Spaľovanie ropných uhľovodíkov v benzínových a naftových motoroch j nedokonalé, preto výfukové plyny obsahujú oxid uhoľnatý a iné látky, ktoré znečisťujú ovzdušie: oxid uhličitý, oxid dusnatý aj dusičitý, oxid siričitý, sadze, zlúčeniny olova a organické zlúčeniny, z ktorých najmä polycyklické uhľovodíky sú známe ako karcinogénne látky.
Množstvo oxidu uhoľnatého produkované spaľovacími motormi závisí napr. od pomeru palív a vzduchu, od podmienok jazdy a od veku motora. Je známe, že staré automobily produkujú viac škodlivín ako nové, že na čistotu ovzdušia negatívne vplýva časté spomaľovanie, zastavovanie a opätovné rozbiehanie sa vozidiel, že koncentrácia škodliví je vyššia pri dvojdobých motoroch ako pri štvordobých atď.
Najbohatším zdrojom CO v ovzduší (približne 80% produkcie) je pomerne málo známa reakcia hydroxidových aniónov OH- vznikajúcich pri dennom svetle fotolýzou vody s molekulami metánu, ktorý vzniká rozkladom odumretých rastlinných a živočíšnych organizmov.
Oxid uhoľnatý sa dostáva do atmosféry aj z oceánov (asi 10% celkovej produkcie CO). Hoci je relatívne veľká produkcia CO z uvedených zdrojov, jeho priemerná koncentrácia v atmosfére sa udržuje v rovnováhe a to vďaka pôdnym baktériám a hydroxidovým aniónom v ovzduší, ktoré ho premieňaú na CO2 a CH4. poznáme ale aj prípady, keď sa pri nízkych teplotách môžu vytvárať inverzné stavy, pri ktorých je v prízemnej vrstve atmosféry životu nebezpečná koncentrácia CO. Tento úkaz možno pozorovať napr. v hlbokých uhoľných lomoch.
Oxid uhoľnatý je bezfarebný plyn, bez zápachu, ľahší ako vzduch, veľmi jedovatý a zákerný.