Pri vdychovaní sa absorbuje do pľúc a reverzibilne sa viaže na krvné farbivo (na železo hemoglobínu – Hb) za vzniku karbonylhemoglobínu (COHb). Hemoglobín má k oxidu uhoľnatému 240.krát väčšiu afinitu ako ku kyslíku, preto aj veľmi nízke koncentrácie oxidu uhoľnatého môžu veľmi výrazne znížiť obsah kyslíka v krvi tvorbou veľkého množstva karbonylhemoglobínu. Dôležitým faktorom pri absorpcii a vylučovaní oxidu uhoľnatého je jeho hladina vo vzduchu, množstvo karbonylhemoglobínu v krvi, trvanie expozície a intenzita pľúcnej ventilácie.
Akútna otrava nastáva pri hodinovej expozícii 0,06 až 0,12% obsahu oxidu uhoľnatého vo vzduchu. Prejavuje sa bolesťami hlavy, nevoľnosťou, vracaním, hučaním v ušiach, dýchacími ťažkosťami, búšením srdca, spavosťou až bezvedomím. Pri hodinovej expozícii 0,35% obsahu oxidu uhoľnatého nastáva smrť. Nebezpečná je aj možnosť kombinácie účinkov CO s alkoholom a s liečivami.
NPK oxidu uhoľnatého vo voľnom ovzduší krátkodobá je 6 mg m-3 a celodenná 1 mg m-3. V pracovnom ovzduší je NPK-P celosmenová 30 mg m-3 a medzná 150 mg m-3 .
Pri poskytovaní prvej pomoci treba v prvom rade zabezpečiť dôkladné vyvetranie miestnosti, alebo vyviesť postihnutého na čerstvý vzduch. Ak je postihnutý v bezvedomí, treba mu okamžite poskytnúť umelé dýchanie a zabezpečiť urýchlený prevoz do nemocnice.



OXID UHLIČITÝ
Nepatrí k toxickým a škodlivým plynom, preto jeho prítomnosť v atmosfére sa nepovažuje za jej znečistenie. Produkcia oxidu uhličitého spojená so spaľovaním fosílnych palív v priemysle, energetike a doprave sa v ostatných desaťročiach rýchlo zvyšuje a jeho koncentrácia v atmosfére narastá. Rovnováhu zabezpečujú zelené rastliny, ktoré ho pri fotosyntetickej asimilácii chemicky viažu:
h. v
nCO2 + n H2O (CH2O)n + nO2
uvoľnenie tepla
Vznikajú oprávnené obavy, či rastliny takouto reakciou budú stačiť viazať stále sa zvyšujúce množstvo CO2 v atmosfére, lebo na jednej strane obsah CO2 v atmosfére sa zvyšuje a na druhej strane množstvo zelených rastlín neprestajne búda v dôsledku vyrubovania lesov a ničenia zelených plôch aj morských rastlín znečisťovaním morí ropou a ropnými látkami. V tomto polstoročí sa množstvo CO2 v atmosfére zvýšilo o 10 až 12%. V súčasnosti ľudstvo produkuje spaľovaním fosílnych palív ročne asi 1,4. 1010 ton CO2. Narastajúci obsah CO2 v ovzduší môže mať odraz v celkovej tepelnej bilancii Zeme.