Oxid uhličitý spolu s vodnými parami prepúšťajú krátkovlnnú zložku slnečného žiarenia, ktorá zohrieva zemský povrch, ale zadržiavajú tepelné žiarenie vyžarované povrchom Zeme. Tento jav sa nazýva skleníkový efekt. Predpokladá sa, že do roku 2030 sa uplatnením skleníkového efektu v miernych pásmach stredná teplota zvýši asi o 2,5°C. zvýšená teplota by sa výrazne prejavila na stave ľadovcov na našej planéte. Keby sa ľadovce, ktoré sú regulátormi tepelných extrémov jednotlivých kontinentov roztopili, narušil by sa celý tepelný systém na Zemi. Zaniklo by 75% zásob sladkej vody, ktorá je v nich viazaná, číže približne 29 mil. km3 nemineralizovanej obyčajnej vody.



- použitá literatúra:
Juraj Tolgyessy, Leonard Sojka, Ladislav Simon : Chémia životného prostredia.