Pri mäkkých fosforečnanových sklách je asi 1000oC, pri bežnom tabuľovom skle asi 1500oC, pri tvrdých aklách s vyšším obsahom SiO2 býva ešte vyššia.
Keď je sklovina celkom pretavená, končí sa potreba tepla na rozklad solí a tvorbu zlúčenín –sklovina dosiahla najvyššiu teplotu potrebnú na jej vyčírenie. Z redšej, menej viskóznej skloviny unikajú bubliny oveľa ľahšie Ak treba, urýchľuje sa čírenie priemiešavaním.
Potom sa vyčíranátavenina nechá ochladnúť na takú teplotu, pri ktorej jej viskozita dosahuje hodnoty potrebné na fúkanie, liatie, ťahanie a iné spracovanie.
Sklárske pece sú postavené zo šamotových tvárnic, klenba býva dinasová. Vykuruje sa najmä plynom alebo olejom a to regeneračne. Vopred zohriaty olej sa do pece rozprašuje prúdomvzduchu. Pri olejovam má pec iba dve regeneračné komory na predhrievanie vzduchu.

V každej sklárni sú aj chladiace pece. V nich hotový výrobok pomaly ckladne, aby sa mohlo vyrovnávať vnútorné napätie v skle, ktoré vzniká prudkým ochladením skloviny pri styku so studenou formou. Tovar sa najprv rýchlo zohreje na teplotu blízku mäknutia skla, potom sa chladí podľa určitého diagramu tak, aby sa zabránilo vzniku vnútornéhi napätia.
Sklovina sa spracúva fúkaním na automatoch alebo na poloautomatoch, ale aj na píšťale, ťahaním, liatím alisovaním.
Práca na píšťale sa uplatňuje len pri výrobe menších sérií umeleckého a čiastočne aj úžitkovéhoskla. Sklárska píšťala je 90 až 120cm dlhá oceľová rúrka, na dolnom konci mierne rozšírená, na hornom s drevenou rukoväťou a mosadzným náustkom. Na zohriatu píšťalu sklár naberie malé množstvo skloviny a za ustavičného otáčania píšťale z nej vyfúkne malú banku, tú hreje, znova na ňu naberie ďalšiu sklovinu a vyfukne, kým nemá na píšľale potrebné množstvo skloviny. Napokon banku vyfúkne do formy, ktorú mu pripravil pomocník. Forna je z bukového dreva, z azbestovej masy alebo liatinová a býva dvojdielna. Pri vyfukovaní sa musí píšťala otáčať, aby na predmete nezostal šev.

Vyformovaný polotovar sa od píšťaly oddelí, priložením navlhčeného drievka alebo studeného železa. Po vztemperovaní sa tocar opukáva. V určitej výške sa diamantom nareže rzska, toto miesto sa zahrieva kruhovým horákom, pričom sa hlavica oddelí. Ostré hrany sa zaobľujú v plameni. Ak sa tovar nevybrusuje, nemaľuje a pod., výrobok je hotový.
Fľaše sa vyrábajú fúkaním na poloautomatoch a automatoch. Automaty pracujú v niekoľkých periódach. Sklovina sa najskôrnasaje, prebytok skloviny sa odreže, v predforme sa banka čiastočne vyfúkne, dofúka sa vo vlastnej forme, ktorá sa otvorí a vypadne hotová fľaša – tá sa ešte temperuje. Fľaše vyrobené v automatoch majú dva pozdĺžne šviky, ktoré vznikli z nie celkom doliehajúcich polovíc formy.
Rúrky sa vyrábajú fúkaním a následným ťahaním, najčastejšiena Dannerovom automate.