V jeho spisoch sa stretávame okrem alchymistických úvah predovšetkým s použitím mnohých chemických zlúčenín a operácií

975 - Abú Mansúr al-Haraví vydal „Traktát o základoch farmakológie", venovaný hlavne popisu liečivých účinkov rozličných prírodných a chemických prostriedkov. Používali sa masti, destiláty i jednoduché chemické zlúčeniny: ortuťovýetiop, rumelka, sublimát na liečenie kožných chorôb, prírodná sóda, výluhy z popolov, kamence na zastavenie krvácania, prírodný bórax, salmiak a v očnom lekárstve oxid alebo síran zinočnatý. Zároveň Abú Mansúr pripomínal liečebný účinok niektorých prírodných látok: trstinového cukru, niektorých rastlinných kyselín alebo tanínu

1. polovica 17. st. - vrcholné obdobie iatrochémie, keď sa hlavná pozornosť chemikov sústredila na výrobu a používanie liečiv predovšetkým anorganickej povahy.