referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Štvrtok, 9. decembra 2021
Liekové kalendárium
Dátum pridania: 17.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 403
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 
2200 - 2100 p. n. l. - vznikla sumerská zbierka lekárskych receptov (rozlúštená r. 1955). Ukazuje sa, že mezopotámski lekári z Nippuru poznali liečivé vlastnosti rastlín a že lekárska činnosť - aj keď sa nemohla oslobodiť od magických a náboženských predstáv - získavala odbornosť. Podľa receptúr obsiahnutých v zbierke možno usudzovať, že lekárstvo a lekárnictvo v tej dobe malo už mnohoročnú tradíciu

12. st. p. n. l. - asýrsky tzv. Nabú-leho receptár, pochádzajúci z tohto obdobia, uvádzal okrem choroby nielen rastliny, ktoré ju liečia, ale aj príprau a užívanie príslušného lieku

2. polovica 5. st. p. n. l. - svoju činnosť rozvíjala lekárska škola Hippokrata z Kósu; proti špekulácii stavala empíriu a teoretické závery overovala pozorovaním. Choroby vysvetľovala prirodzenými príčinami a usudzovala, že aj terapia s musí zakladať na prirodzených prostriedkoch. (Významný je Hippokratov spis „O svätej chorobe" - o epilepsii, v ktorom vyvracia názor o výnimočnosti - božskom pôvode - tohto ochorenia.) Súbor 58 spisov tejto školy z r. 450 - 350 p. n. l., neskôr nazývaný Corpus Hippocraticum, veľmi využívali lekári takmer až do začiatku 19. st. počnúc hippokratovskou školou, antickí lekári vytvárali cech, ku ktorého etickým profesionálnym záväzkom sa hlásili zložením prísahy

1. polovica 3. st. p. n. l. - dielo gréckeho lekára Erasistrata, ktorý systematicky popísal stavbu a funkciu ľudského tela, položil prírodovedecké základy anatómie a farmácie

6. st. - zásluhou Benedikta z Nursie sa začali zakladať benediktínske kláštory, ktorých vzor sa prevzal z Orientu. Od samého začiatku pokladali pestovanie vedy za jednu z dôležitých úloh svojho rádu. V rámci liečiteľstva ich členovia pestovali liečivé rastliny a vyrábali liečivé prostriedky. V kláštoroch sa i v ďalšom vývoji udržiavala určitá úroveň vzdelanosti a postupne sa vytvárali podmienky na širšie pestovanie prírodných vied

9. - 10. st. - arabský lekár a alchymista Džabir Ibn Hajján (Geber) zhrnul väčšinu chemických a alchymistických poznatkov svojej doby, hlavne tradičné poznatky egyptskej a gréckej, ale aj indickej alchýmie; pod jeho menom sa aj neskoršie (13. - 14. st.) zjavovali traktáty z tejto oblasti.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: J. Folta - L. Nový: Dejiny prírodných vied v dátach. Smena, Bratislava 1981
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.