Ľudský organizmus prijíma v zásade dva druhy látok. Prvé a zahŕňajú medzi potraviny. Sú to zväčša látky prírodného pôvodu a na ich strávenie a látkovú premenu si telo prispôsobilo celú svoju stavbu a činnosť. Druhý typ tvoria látky, ktoré na základe svojich vlastností (chemických alebo chemicko-fyzikálnych) môžu ovplyvňovať činnosť organizmu, čo sa dá využiť na liečebné účely. Sú to teda liečivá, ktoré organizmus prijíma iba niekedy a s určitým cieľom (predchádzať ochoreniu a lebo ho prekonávať). Tieto látky môžu byť buď prírodného pôvodu, alebo sa vyrábajú chemickou cestou, synteticky, a to v závodoch farmaceutického priemyslu.
Človek už na najnižšom stupni svojho vývoja zistil, že r a s t l i n y mu môžu slúžiť nielen ako potrava, ale niektoré sú vhodné i na liečenie chorôb, prípadne sa prípadne sa prejavujú ako zdraviu škodlivé, ba dokonca zapríčiňujú otravy. Starý Sumeri, Babylončania a Asýrčania poznali celý rad liečivých rastlín (mnohé si cenili natoľko, že ich podobu vytesávali do priečelí domov, zdobili nimi steny chrámov a hlavice stĺpov, dávali ich mŕtvym na cestu a prinášali ako obete bohom). Najstaršie správy o pestovaní liečivých rastlín sú z Egypta (pestovanie ľanu - 4000 rokov p. n. l.; ricínia, koriandra a figovníka - 2000 rokov p. n. l.; mäty - asi 1200 rokov p. n. l.).Antický stredovek poznal už takmer všetky dôležité kultúrne potravinárske rastliny a ich hlavné odrody, ktoré sa dodnes pestujú (rovnako poznal aj úžitkové zvieratá). Antická civilizácia vyrástla z veľkých predhistorických objavov, ktoré sa udiali asi v neolite, teda v čase, z ktorého nemáme priamu písomnú správu. Preto aj pôvod kultúrnych druhov rastlín (i zvierat) bude dlho zahalený tajomstvom, čo vo všetkých doterajších historických obdobiach viedlo ľudstvo k viere, že rastliny a zvieratá boli darmi nadprirodzených bytostí. Liečivé rastliny budili zdanie zázračnosti a stali sa predmetom kultu. Dôsledkom toho sa vytvorili osobitné kasty ľudí, šamani, ktorí mali hlbšie znalosti o liečivých rastlinách a ktorí v sprievode rozličných magických obradov obratne využívali liečivú moc niektorých rastlín. Z nich sa postupne vytvorila kasta kňazov, ktorá prevzala úlohu zabezpečovať spojenie s nadprirodzenými silami. Poznatky o prírode šli takto ruka v ruke s vývojom lekárstva.