Mária Curie Sklodowska životopis

Jej objavmi sa začal atómový vek. S rovnakým oduševnením, s akým sa pretĺkala univerzitným štúdiom chémie a fyziky, sa Mária Curie – Sklodowska ( 1867 – 1934 ) z Varšavy, pustila aj do výskumu rádioaktívnych prvkov. Spolu so svojím manželom Pierrom Curiem ( 1859 – 1906 ) oddelila z uránovej rudy dva dovtedy neznáme chemické prvky polónium a rádium. Je doposiaľ jediným človekom, ktorému udelili Nobelovu cenu v dvoch rôznych odboroch. Bola prvým a jediným človekom, ktorému v dvoch rôznych odboroch udelili Nobelovu cenu. Mária Curieová so štúdiom mohla začať až neskoro. Keď sa zoznámila s Pierrom Curiem, bol už uznávaným fyzikom. Jej život bol vrchovato naplnený prácou i šťastím. Jej parížskym učiteľom bol fyzik Antoine Henri Becquerel ( 1852 – 1908 ). Objavil, že zdrojom rádioaktívneho žiarenia sú zlúčeniny uránu. Za tento objav mu spolu s manželmi Curierovcami udelili Nobelovu cenu za fyziku. Jej otec bol učiteľom fyziky na varšavskom gymnáziu. Zo svojho platu ledva uživil štyri deti. Peniaze na ich štúdium už nemal. Jedno z jeho detí bola Mária Sklodowska. Aby umožnila sestre Broni štúdium v Paríži, prijala vo Varšave miesto vychovávateľky. Až keď sa Broňa stala lekárkou, prišla na rad ona, v Paríži začala študovať fyziku a chémiu. Bolo to po jej 25. narodeninách. Iní začínajú v osemnástke. Preto sa musela poponáhľať. Nemala ani peniaze, ani čas, aby si varila a jedla a kúrenie vo svojej manzardke v univerzitnej Latinskej štvrti tiež nemala z čoho zaplatiť. Živila sa suchármi a ovocím, v treskúcej zime pracovala až do úmoru. Viac ako raz jej telo vypovedalo službu, ale pevná vôľa bola silnejšia. Zložila všetky skúšky s vyznamenaním. Pomaly si začali nadanú študentku všímať a zverovať jej samostatné práce. Začal sa život, v ktorom si vytýčila za cieľ výskum rádioaktívnych prvkov. Ale najprv sa zoznámila s Pierrom Curiem, mimoriadne talentovaným mužom, ktorý bol napriek svojmu mladému veku uznávaným parížskym fyzikom. Po roku sa rozhodla, že zostane v Paríži, vydá sa a už sa nevráti do svojej milovanej poľskej vlasti a k svojmu staručkému otcovi. Od tejto chvíle rozdelila svoj život medzi sporák, Bunsenov horák, panvicu a skúmavku. Krátko po narodení prvej dcéry Irene začala Mária Curieová pracovať na svojej doktorskej práci, v ktorej sa zaoberala novoobjavenými uránovými lúčmi. Experimentovala s rôznymi nerastmi a pritom dospela k presvedčeniu, že tieto lúče musia vychádzať z nových, ešte nepoznaných prvkov.

Bol to ten okamih, v ktorom Curieovci pochopili, že stoja na prahu veľkého vedeckého objavu. Nemali naozajstné laboratórium, ba ani prístroje a peniaze. Pracovali v schátranej, nevykúrenej kôlni bez technických pomôcok, mali len vlastné ruky a nezlomnú vôľu odhaliť dosiaľ neobjavené tajomstvo prírody. Napriek všetkým ťažkostiam sa im onedlho podarilo objaviť nový prvok, ktorý Mária Curieová pomenovala po svojej poľskej vlasti “ polónium“. Bolo to roku 1889. Krátko nato sa Curieovcom podarilo objaviť druhý rádioaktívny prvok, rádium. Na získanie jediného gramu tohto prvku bolo treba spracovať s vynaložením veľkej námahy osem ton uránovej rudy. S úžasom a dojatím sedávali po večeroch vo svojej kvôlni, osvetlenej iba žiariacimi lúčmi, vychádzajúcimi z rádioaktívnych látok. Teraz dosiahli, čo dosiahnuť chceli. Teraz mohli dokázať svetu, že rádium existuje. Pochybovačná veda sa musela dať presvedčiť. Prvé, malinké dávky rádioaktívnych látok však postavili Curieovcom pred, podľa ich mienky, ťažké rozhodnutie.