LSD

Vlastnosti LSD

LSD je biela kryštalická látka bez chuti a zápachu, dobre rozpustná vo vode. Štruktúrne molekula LSD vychádza rovnako ako rada ďalších psychedelik z indolového jadra. Príznačné je, že toto jadro zdieľa i s dopaminom a serotoninom, čo sú dôležité mozgové neurotransmitery. Mechanizmus pôsobenia LSD na ľudskú myseľ nebol doteraz uspokojivo vysvetlený. Zistilo sa, že LSD pôsobí mimo iného na 5-OH-T (serotoninové) receptory, v čom zrejme hlavne tkvie jeho efekt. Spôsob jeho pôsobenia na tieto receptory a na sekréciu sarotoninu ešte avšak jednoznačne určený nebol. Zatiaľ existuje len niekoľko ťažko dokázateľných (i vyvrátiteľných) hypotéz.

LSD je látka chemicky pomerne nestabilná a má tendenciu sa rozkladať vplyvom tepla, vzduchu i vody. Spôsob skladovania je preto nutné tejto skutočnosti prispôsobiť.

Polosmrteľná dávka (LD-50) LSD pre človeka nie je presne známa. Jediný prípad smrti predávkovaním nastal po vnútrožilnej aplikácii 320 mg. V ďalšom prípade, kedy došlo k zámene čistého LSD za kokaín, niekoľko ľudí intranasálne požilo okolo 100 mg. Všetci prežili. Pokiaľ by hodnota LD-50 bola okolo 100 mg (ako sa dá predpokladať), znamenalo by to, že smrteľná dávka je 500-1000 krát väčšia než dávka typická, čo z LSD v tomto ohľade činí jednu z najbezpečnejších drog. Fyzické účinky a distribúcie v tele

Medzi merateľné a pozorovateľné účinky LSD patrí mydriáza (rozšírenie zorníc), ľahké zrýchlenie pulzu a krvného tlaku. Obraz EEG sa od normálu líši len ľahko a tieto zmeny nie sú jednoznačné (napríklad rytmus alfa vĺn môže klesnúť alebo aj stúpnuť). Po tom, čo sa LSD dostane do krvi (na spôsobe aplikácie nezáleží - pri podaní per os prechádza všetok LSD do krvného obehu), z nej zase veľmi rýchlo mizne. Na krátku dobu ide prítomnosť LSD vystopovať vo všetkých dôležitých orgánoch (hlavne ale v obličkách). Zvláštne je, že v mozgu je koncentrácia na rozdiel od ostatných orgánov celkom nepatrná (okolo stotiny percenta podanej dávky). Po veľmi krátkej dobe LSD z obehu takmer mizne. Už na samom začiatku psychického pôsobenia je väčšina látky z tela vylúčená. V mozgovom metabolizme teda behom krátkej doby a v minimálnom množstve (rádovo 10-8 g v mozgu prítomných) LSD spôsobí zmeny, ktoré sa prejavujú ešte 10 hodín po aplikácii, bez toho aby už samo dávno bolo prítomné. Na LSD vzniká tolerancia okamžite po aplikácii. Úplne avšak mizne veľmi rýchlo - v rozmedzí 3-7 dní. Do tej doby je účinnosť ďalšej dávky značne znížená.

Tento fakt je označovaný za určitý druh poistky proti príliš častému užívaniu LSD. Psychické účinky

Úplne slovami opísať, ako LSD pôsobí na ľudskú psychiku, je nemožné. Popisovať ide iba rôzne jednotlivosti účinku, ktoré avšak pri svojom zložení nikdy nemôžu podať kompletný obraz o pôsobení LSD na myseľ človeka. Dôvod je prostý - funkčný modus vedomia pod vplyvom LSD je od toho triezveho značne rozdielny. Verbálne vyjadrovanie je doménou triezveho vedomia, kde slúži k popisu reality, ako je vnímaná práve týmto triezvym vedomím. K popisu reality vedomia pod vplyvom LSD preto nejde pojmový aparát dosť dobre použiť. Popisoval ide pocity a stavy, ktoré nie sú bežnému vnímaniu tak celkom vzdialené. S rastúcou dávkou (a teda zvyšujúcou sa intenzitou zážitku) je preto stále ťažšie zážitok potom adekvátne popísať. Pokusy o popis zážitku z LSD preto tak často obsahujú slovo nepopísateľný.

Intenzita zážitku závisí hlavne na požitej dávke, ale i na ďalších faktoroch. Jednotliví konzumenti sa však môžu svojou citlivosťou na LSD značne líšiť. Značne rozdielnu intenzitu avšak môžu mať i dva rôzne zážitky jedného užívateľa na pri rovnakej dávke. Prejavuje sa tu totiž rozdielnosť aktuálneho psychického stavu (set) a vonkajších podmienok (setting). Rôzne psychické faktory ako očakávanie, strach a nálada spolu s prostredím, kde je LSD aplikované, sú pre kvalitu zážitku určujúce. LSD môže byť užívané s rôznymi účelmi, s ktorými korešpondujú rozdielne dávky. Dnes najčastejšie je rekreačné užívanie, pre ktoré je ideálna dávka pod 100 gama (1 gama = 1 mikrogram), čo odpovedá jednému a menej tripu. V tomto množstve LSD spôsobí zosilnenie hlavne vizuálnych a sluchových vnemov. Objavujú sa ľahké halucinácie ako tiene, rôzne dymy, vzory na stenách, nevýrazná aura okolo ľudí atď. Všetko môže získať istý tekutý charakter. Vnímané zvuky nadobúdajú mnohoznačnosť a je možné ich celkom prežívať. Človek sa nachádza v stave, keď je schopný celkom novo a plne oceniť hudbu, obraz či prírodnú scenériu. Myslenie je akcelerované. Človek získava nové pohľady na seba a svoj život. Behom pár minút je schopný dôsledne premyslieť množstvo vecí. Beh času môže byť vnímaný spomalene (časová dilatácia) alebo zrýchlene. Môže sa objaviť zvýšenie schopnosti empatie. Všetko je merané z viacerých uhlov. Inokedy naopak človek nie je vôbec schopný myslieť a asociovať. Prázdne hľadí a nemyslí vôbec na nič. Raz si môže pripadať ako mentálne postihnutý s ničotným intelektom, inokedy ako všetko chápajúca bytosť.

Niekedy môže byť šťastný v spoločnosti svojich priateľov, inokedy ich nebude môcť vystáť. Účinky môžu byť veľmi rôznorodé. Všeobecne ale platí, že tieto malé dávky nespôsobujú odtrhnutie od reality, ale len jej čiastočné pozmenenie, ktoré je človek v prípade potreby schopný viac menej korigovať. Preto je LSD v tomto množstve užívané na parties, kde sa človek musí do určité miery kontrolovať. Aj keď sú pri dávkach okolo 100 gama popisované i veľmi podstatné zistenia, siahajú psychonauti väčšinou k dávkam vyšším. Intenzita zážitku s dávkou nelineárne stúpa až k hranici okolo 800 gama (8-10 tripov), kde je efekt LSD maximálny - ďalším zvyšovaním dávky už nestúpa. Zážitky v tomto dávkovom rozmedzí zahrňujú efekty, ktoré sa svojím charakterom vzpierajú akémukoľvek popisu. Človek môže byť (pokiaľ sa dávka pohybuje nad cca 600 gama) celkom odtrhnutý od reality a prežívať realitu celkom inú, ktorá sa od tej obvyklej v zásade líši. Vedomie opúšťa telo. Človek stráca svoje ego (depersonalizácia). Splýva s kozmom. Hovorí o kozmickom vedomí. Zmysly sa prelínajú (synestézia) - zvuk je vidieť apod. Komunikuje telepaticky, plne znovu prežíva spomienky z detstva. Spektrum možných zážitkov je nevyčerpateľné. Často môžu mať religióznu kvalitu, keď má človek pocit osvietenia, úplného a konečného pochopenia podstaty vecí. Intenzívny religiózny trip môže mať dlhodobý pozitívni vplyv na ďalší život konzumenta, môže mu pomôcť dosiahnuť životnú spokojnosť.

Priebeh tripu avšak nemusí byť vždy príjemný. Niekedy môže naopak dôjsť k situácii, keď je extrémne nepríjemný - potom je nazývaný bad trip. Človek môže pod zosilňujúcim vplyvom LSD dospieť k hlbokej existenciálnej kríze. Môžu nasledovať nezvládateľné depresie a celkové zhnusenie vlastnej existencie. Inokedy sa môže objaviť nekontrolovateľná paranoia, strach o vlastní život. Strach, že telo vypovádza svoje funkcie a hrozí exitus. Človek chce za každú cenu utrpenie ukončiť. Trip ide avšak prerušiť jen ťažko (napr. i.m. aplikáciou sedatívneho chlorpromazinu), a preto človek trpí, pokiaľ účinok LSD neopadne. S LSD je často spojovaný fenomén zvaný flashback. Jedná sa o krátky návrat účinkov LSD (menej potom iných halucinogénov), bez toho aby človek látku požil. Na pár minút (výnimočne i dlhšie) a s nízkou intenzitou sa vracajú pocity, vnemy či dojmy z minulých LSD zážitkov. Flashback prichádza celkom spontánne a môže sa dostaviť prakticky kdekoľvek - nikdy ale nie je tak intenzívne, aby mohol človeka ohroziť stratou kontroly.

Skôr boli flashbacky vysvetľované tak, že sa nevylúčené LSD uloží v tkanivách a v budúcnosti sa nekontrolovateľne vyplaví do krvného obehu a spôsobí tak jemný trip. Tato konštrukcia je avšak celkom nezmyselná. Flashbacky sú často psychického rázu. Z prieskumov vyplynulo, že flashback niekedy zažilo asi 25% užívateľov LSD, viac než polovica z nich ho označila za príjemný, zvyšných 40% (10% zo všetkých respondentov) ho vnímalo ako zážitok nepríjemný.

Dĺžka pôsobenia LSD sa s dávkou príliš nemení. Trip obvykle trvá 8-12 hodín. Prvé účinky sa prejavujú 30-60 minút po aplikácii (per os). Intenzita účinkov rastie a medzi druhou a treťou hodinou po požití vrcholí. Behom ďalších hodín už zvoľna klesá. Účinky celkom odznejú (tj. stav sa navráti k normálu) až potom, čo sa človek vyspí. Do tej doby by sa rozhodne nemal venovať žiadnym zodpovedným činnostiam (eg. riadenie auta). Ďalšie deriváty kyseliny lysergovej

Okrem samotného LSD existuje ešte niekoľko ďalších psychoaktívnych analógií. N-acetyl LSD známy ako ALD-52 má asi 80 % účinkov LSD a jeho priebeh je označovaný ako jemnejší. Pri rozklade ALD-52 vzniká najprv LSD a až potom inaktívne produkty, takže je v určitom zmysle stabilnejší. LSD z čierneho trhu býva niekedy práve ALD-52 (prípadne zmesou oboch).

Ďalším z derivátov je d-amid k. lysergovej známy ako ergin alebo tiež LA-111. Tato látka je obsiahnutá v juhoamerickej rastline Turbina corymbosa. Pôvodní indiánski obyvatelia Južnej Ameriky o jej vlastnostiach vedeli a rituálne je využívali. Rastlinu samotnú nazývali ololiuqui. Ergin a iso-ergin (izomér erginu) je v rôznej koncentrácii obsiahnutý vo všetkých rastlinách čeľade svlačcovitých. Amidy k. lysergovej obsahujú i povijnice (napr. Ipomea violacea) a rastliny rodu Argyreia (napr. Havajská lesná ruža). Najväčšia koncentrácia alkaloidov sa v týchto rastlinách nachádza v semenách, ktoré sa jediné užívajú. Účinnosť erginu je omnoho menšia než u LSD. Účinok námelových alkaloidov obsiahnutých v svlačcích je spojený s nepríjemnými fyzickým symptónmi ako je nauzea apod. Typické dávky sa pohybujú v rade miligramov.