V tabuľke vynechal miesta pre prvky, o ktorých predpovedal, že budú objavené neskôr. O rok neskôr predložil presnejšiu tabuľku, doplnenú o ďalšie prvky. Túto prácu nazval „Prirodzená sústava prvkov a ich použitia pre udanie vlastností prvkov dosiaľ neobjavených“. Mendelejevov periodický systém bol spočiatku prijatý so značných skepticizmom a nebol dlhú dobu uznávaný. Až s objavením prvkov galia (1875), skandia (1879) a germania (1886), ktoré Mendelejev predpovedal už v roku 1871, bol periodický zákon všeobecne prijatý.
Dnes má tabuľka 115 prvkov (prvok so 118 protónmi bol objavený, ale prvky 113, 115, 117 neboli ešte izolované), pričom v názvoch posledných novoobjavených prvkov sa viedla dlhá diskusia. V roku 1997 šesť nových chemických prvkov v rokoch 1964-1984 dostalo svoj názov. Sú to tie prvky, ktoré majú vyššie protónové číslo ako urán, s poradovými číslami 104-109 (tzv. transurany). Mená im udelila Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC). Sú to:
· rutherfordium (Rf, 104) – po objaviteľovi atómového jadra Ernestovi Rutherfordovi
· dubnium (Db, 105) – po ruskom stredisku jadrového výskumu v Dubne
· seaborgium (Sg, 106) – po dodnes žijúcom vedcovi Glennovi T. Seaborgovi
· bohrium (Bh, 107) – po Nielsovi Bohrovi, dánskom nositeľovi Nobelovej ceny
· hassium (Hs, 108) – po štáte Hesensko
· meitnerium (Mt,109) – po rakúsko-švédskej fyzičke Lisy Meitnerovej, objaviteľke štiepenia jadier a protaktinia(91) – najstálejšieho izotopu
Prvky s protónovým číslom vyšším ako 109 nie sú ešte pomenované a majú len dočasný názov a značku. Z týchto prvkov je známy prvok s protónovým číslom 114 s dočasným názvom unuquadium, pretože má zvláštnu vlastnosť. Na rozdiel od podobných prvkov s vysokým protónovým číslom, ktoré sa rozpadajú behom tisícin aj milióntin sekundy, má tento prvok polčas rozpadu okolo 30 sekúnd. Umožní to dôkladnejšie preskúmanie jeho vlastností a mohol by nájsť využitie v lekárstve či chémii.



Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa narodil v Toboľsku na Sibíri ako štrnáste a posledné dieťa Ivana Pavloviča Mendelejeva, učiteľa ruskej literátúry a Marie Dmitrijevny Kornilevovej, ktorá pochádzala zo sibírskej obchodnej rodiny. V šestnástich rokoch sa prihlásil na Fakultu fyziky a matematiky v Saint Petersburgu, kde promoval s oslnivým výsledkom. Po ukončení štúdia sa venoval vzťahmi medzi kryštálovými sústavami a chemickým zložením látok. V roku 1860 zaviedol pojem kritická teplota.