Cukry nazývané tiež SACHARIDY sú prírodné zlúčeniny tvorené fotosyntetickou asymiláciou výlučne v zelených rastlinách. Skladajú sa z C, H a O ich deriváty obsahujú aj P,N príp. S. Definujeme ich ako aldehydy alebo ketóny vyšších viacsýtnych alkoholov - polyhydroxyalkoholy, polyhydroxyketóny alebo sú to ich polykondenzáty. FUNCKIA SACHARIDOV- v živočíšnych bunkách sú dôležitým zdrojom energie pre životné
pochody, zásobné látky- škrob a glykogén- na syntézu biologicky dôležitých látok, niektoré sacharidy majú štruktúrnu a špecifickú funkciu ( napr: deoxyribóza v nukleových kyselinách),
-v tkanivách sú prekurzormi lipidov, bielkovín a iných zložiek živej hmoty. ROZDELENIE
Vzhľadom na väčší obsah kyslíka v molekule poskytnú sacharidy pri spaľovaní menej energie ako tuky – len 17,2 kJ/1 g (oproti 38 kJ/1 g tukov!).
Kategórie
Sacharidy delí chémia na jednoduché a komplexné. K jednoduchým patria
monosacharidy (MS) a
disacharidy (DS). Pozn: Na pomedzí jednoduchých a komplexných sacharidov stoja oligosacharidy – molekuly, ktoré pozostávajú z 3-20 monosacharidových častíc.
Komplexné zastupujú
škroby a
vláknina. Polysacharidy možno z pohľadu ich uplatnenia a funkcie zaradiť do troch skupín:
štrukturálne (napr. stena rastlinných buniek – celulóza, stavebný komponent tela hmyzu – chitín a pod.)
vodu viažúce (napr. agaróza, ktorá napučí vodou a to chráni rastlinu pred vyschnutím)
rezervné (škrob v rastlinách, glykogén v pečeni cicavcov). Monosacharidy (MS) sú také cukry, ktoré pozostávajú len z jednej stavebnej sacharidovej jednotky. Niektoré monosacharidy z hľadiska výživy:
PENTÓZY
Z pentóz majú význam hlavne xylóza, ribóza a arabinóza, ktoré sa vyskytujú v rastlinných potravinách. -Ribóza je základnou zložkou nukleových kyselín. HEXÓZY
Z hexóz je najdôležitejšia
g l u k ó z a- hroznový cukor. - Z metabolického hľadiska je základným sacharidom, pretože ho neprijímame veľa v čistej podobe, ale vzniká štiepením niektorých zložitejších cukrov- škrobu, maltózy, glykogénu. - Glukóza je cukor s osobitnou funkciou v tele, je to jediná forma v ktorej prúdi cukor v krvi a v tejto forme sa dostáva do celého tela. Tu sa využíva ako stály pohotový zdroj energie alebo sa dostatočne ukladá vo forme glykogénu. Pozn: Hladina krvného cukru sa pohybuje medzi 80-120 mg100g.Pokles pod 80mg vedie ku zníženiu svalového výkonu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie