Za normálnych okolností sa z inzulínových zásob vytváraných v pankrease za deň minie len asi 15-20%. Čím viac sladkostí a sladkých jedál, čím viac bielej múky a pečiva z nej (bez ohľadu na farbu), čím viac zemiakov a bielej ryže zjeme, tým viac inzulínu sa vyplavuje, aby sa náhly „vpád“ glukózy do krvi (HYPERglykémia) upravil čo najskôr. Glukóza sa rýchlo „uprace“ z krvi do buniek. Ak však už v čreve ďalšia glukóza nie je, v krvi nastáva HYPOglykémia (nebezpečná najmä pre mozgové bunky) a v tejto chvíli sa stanú dve veci:
1. pečeň začne uvoľňovať do krvi glukózu zo zásob a
2. mozog a črevo vysielajú signál „Tento človek musí cítiť hlad, pretože máme málo glukózy!“
Svalové a tukové bunky sú preplnené cukrom, ale v krvi je HYPOglykémia, ktorá vyvoláva hlad a tak si zase niečo zjeme. Situácia sa opakuje. Svalové bunky a tukové tkanivo človeka ležiace pred televízorom nemajú šancu štedré dodávky energie použiť a tak sa cukor premieňa na tuky (cez glycerol, z ktorého bunky tvoria triglyceridy). Zvýšená koncentrácia inzulínu je tiež nebezpečná, pretože okrem mnohých iných účinkov, inzulín urýchľuje metabolizmus hlavných živín, podporuje rýchly prepis genetickej informácie a to spolu prispieva k zániku buniek – tzv. apoptóze. Zjednodušene: častá konzumácia cukru v dávkach, ktoré narušia glykémiu, urýchľuje starnutie!
Okrem toho sa vyčerpáva pankreas a jeho schopnosť tvoriť inzulín sa môže narušiť. Rozvíja sa cukrovka - diabetes mellitus - 2 typu. Iný – čoraz častejší problém – inzulínovú rezistenciu, ktorá spravidla predchádza vzniku cukrovky, popisuje samostatný článok v tejto kapitole.
Okrem inzulínu do regulácie glykémie vstupuje ďalší známy hormón glukagón (tiež tvorený v pankrease), adrenalín (tvorí ho dreň nadobličiek), hormóny štítnej žľazy, glukortikoidy (tvorí ich kôra nadobličiek) a rastový hormón (tvorí ho hypofýza). Viete si teda predstaviť, aká je hladina cukru v krvi dôležitá, keď treba do jej kontroly nasadiť toľko „agentov“.
Aké sacharidy potrebujem?
Komplexné. To je jasné. Ale pozor: nie všetky komplexné sacharidy sú optimálne. Aj biela múka, biela ryža a všetko z nich vyrobené, ba aj také „rádoby zdravé“ kukuričné lupienky (corn flkaes) sú plné škrobu (to je predsa komplexný sacharid, že?) a napriek tomu, sú tieto potraviny dnes považované za rizikové: prispievajú k rozvoju inzulínovej rezistencie, obezity, cukrovky 2.typu, dokonca aj rakoviny žalúdka.
Dôležitejšie ako samotná chemická povaha sacharidu je, či ide o KOMPLEX sacharidov, v ktorých prevažujú tie komplexné.