Takto sa zistili vysoko rizikové oblasti s deficitom Cu, Se, Co, I a toxicitou F, Pb a Se. Uvedené výskumy poukazujú na zmeny v pôde a úrode rastúcej na nej v súvislosti s príjmom stopových prvkov potravou. Vysoké pH pôdy spôsobené vápencovými materskými horninami alebo ako následok vápnenia na jednej strane obmedzuje zdroj dostupného Zn, Fe a Co, na druhej strane podporuje akumuláciu Mo, Se a F vo vypestovaných plodinách. Hoci takéto informácie na detekciu chorôb spojených so stopovými prvkami sú v prípade zvierat dobre preskúmané, menej vieme o ich vzťahu k ľudskému zdraviu. Z posledných štúdií sa však dozvedáme o patogenéze drastických kostných chorôb spojených so zvýšeným príjmom F v Indii. Známy je vzťah medzi nízkym statusom Se v pôdach a zvieratách a distribúciou kardiomyopatie (choroba Keshan) u detí, a opačne, medzi vysokým obsahom Se v pôde a selenózou u dospelých v niektorých oblastiach Číny. Jód bol prvým prvkom, pri ktorom bola stanovená jeho esencialita pre ľudské zdravie a struma bola prvá endemická choroba, ktorá mala vzťah k environmentálnej geochémii, resp. jej prostredníctvom mohla byť vysvetľovaná. Z aspektu geochémie jódu možno povedať, že je čiastočne koncentrovaný v biosfére so silnou afinitou k organickej hmote. Jeho ľahký prenos do atmosféry a mechanická a chemická migrácia z pôdy podzemnými vodami sú zodpovedné za deficit. Teda geochemický cyklus jódu v pôde je kriticky významným faktorom v geografickej distribúcii strumy. Endemická struma je len „vrcholom ľadovca“ klinického deficitu jódu. Z ďalších zdravotných porúch a chorôb s ním spojených možno spomenúť mŕtvo narodené deti, spontánne potraty, vrodené vývojové chyby, endemický kretenizmus atď. Napríklad prevažná väčšina výskytu strumy (okolo 60 %) a endemického kretenizmu vo vysočinách Tanzánie a Kene je v dôsledku nízkej úrovne príjmu jódu (okolo 25 mg na osobu za deň, čo predstavuje 1/6 z odporúčaného príjmu). Tieto oblasti sú charakterizované vysokými prevýšeninami, odlesnením a značnou pôdnou eróziou. Pretože pôdny humus je hlavným akumulátorom jódu (vo forme humínových komplexov), jeho odnos následkom erózie vedie k úbytku jódu v pôdach, vodách a plodinách, ktoré tu rastú.
Kontinentálne a hornaté Slovensko bolo vždy postihnuté ochoreniami z nedostatku jódu. V rokoch 1949–1953 sa podnikol rozsiahly prieskum a na jeho základe sa vyčlenili oblasti zvýšeného výskytu endemickej strumy: Biele Karpaty, Kysuce, Štiavnické vrchy a Žitný ostrov.