Vplyv geochemického prostredia
na zdravotný stav obyvateľstva – nové zameranie
environmentálnej geológie
Zdravé životné prostredie (ŽP) je popri životnom štýle (spôsob života a práce), genetických faktoroch a úrovni zdravotníckej starostlivosti jeden z rozhodujúcich činiteľov ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva a tým aj kvalitu a dĺžku života človeka. Geografické faktory rozšírenia niektorých chorôb sú známe prakticky odvtedy, odkedy existuje medicína ako veda. Číňania už v 4. stor. n. l. poznali vplyv environmentálnych faktorov na ľudské zdravie, najmä v súvislosti s endemickým výskytom strumy. Napriek tomu, že lekárskej vede bolo už dávno známe, že chorobnosť na niektoré choroby je v jednotlivých oblastiach sveta rôzna, medicínska geografia či geografická medicína ako veda vznikla prakticky až v prvých desaťročiach nášho storočia. Samozrejme, pri výskume rozšírenia rozličných chorôb z geografického hľadiska sa hľadali súvislosti najmä s klimatickými či topografickými faktormi. Spojenie geografie a medicíny však nemôže vysvetliť príčinný vzťah medzi značnými zemepisnými rozdielmi a rozšírením niektorých chorôb. K zodpovednému vyriešeniu tejto kauzality je bezpodmienečne nutné využiť geochemické poznatky, ako napr. distribúciu a formy vystupovania chemických prvkov v geochemickom prostredí, ich migráciu a pod. Takto bol potom otvorený priestor pre samostatnú vednú disciplínu – medicínsku (lekársku) geochémiu. Medicínska geochémia ako súčasť geomedicíny je vedná disciplína, zaoberajúca sa vplyvom chemického zloženia prirodzeného i antropogénne podmieneného geochemického prostredia, vôd, pôd, recentných sedimentov, hornín na ľudské a animálne zdravie v kontexte vonkajších environmentálnych faktorov.
Vzťahy medzi geochemickým prostredím a človekom sú omnoho tesnejšie, než sa všeobecne predpokladá, pomerne veľkým problémom však je tento vzťah preukázať. Chorobný stav sa u človeka prejavuje vtedy, keď je narušená rovnováha medzi organizmom a faktormi vonkajšieho prostredia. K tomu môže dôjsť vplyvom endogénnych faktorov (stav organizmu samotného človeka), ako aj pôsobením exogénnych činiteľov (vplyv ŽP), a tu majú potom uplatnenie geomedicínske výskumy.
Skúsenosti s nutričnými chorobami domácich zvierat poukazujú na mnohé situácie, pri ktorých pôdne geochemické charakteristiky môžu mať vplyv na zdravie alebo produktivitu v súvislosti so zdrojom stopových prvkov.