Látky používané pri spracovaní fotografií

I. O ČOM JE TENTO REFERÁT.

Zrejme už každý počul, že na spracovanie fotografie je potrebná vývojka. To je síce pravda, ale vývojka sama o sebe je len jednou z niekoľkých roztokov potrebných pre vyvolanie filmu, či fotografie. Pre jednoduchosť a aj pre dostupnosť praktického overenia referátu sa dnes budem zaoberať obyčajnou čiernobielou fotografiou.

II. POSTUP SPRACOVANIA

Film po exponovaní (nafotení) sa spracúva chemickým procesom. Prechádza niekoľkými roztokmi. Základné tri roztoky sú VÝVOJKA PRERUŠOVAČ a USTAĽOVAČ. Po prechode týmito roztokmi sa film vyperie vo vode a vysuší. Zámerne som vynechal roztoky ako STABILIZÁTOR, DOVYVOLÁVAČ a iné, ktoré nie sú až tak potrebné a väčšinou sa ani nepoužívajú. O čo ide: film obsahuje zlúčeniny striebra (Ag) vo forme solí. Najčastejšie to je bromid, chlorid a jodid strieborný (vzorce AgBr, AgCl a AgI). Tieto soli majú zaujímavú vlastnosť: pôsobením svetla sa rozkladajú na čierne kovové striebro a atómy brómu, chlóru a jódu. Hoci som tu spomenul tri zlúčeniny, existuje ich omnoho viac, ničmenej, najviac sa používa čistý bromid strieborný, alebo v spojení s chloridom strieborným (chloro-bromo-strieborná suspenzia), pretože sú najcitlivejšie. Vo filme sú aj rôzne organické farbivá, pridávané kôli tomu, aby film zachytil všetky odtiene farieb, pretože čisté zlúčeniny sú najcitlivejšie na modrú farbu a najmenej citlivé na červenú. Nebudeme sa však teraz nimi zaoberať, pretože nemajú žiadnu inú funkciu, a hoci sú to farbivá, výsledný vyvolaný film je aj tak čiernobiely. Ďalej sa do tzv. "emulzie" (správne suspenzie) prídávajú aj antistatické, antihalačné, konzervačné látky a iné, v niektorých filmoch aj vyvolávacie látky, ktoré však nemajú nejakú dôležitú úlohu a preto pri záujme o kompletné zloženie emulzie sa treba obrátiť na továreň, prípadne odbornú literatúru. Teraz si podrobne prezrieme funkcie a procesy v jednotlivých roztokoch.

III. VÝVOJKA, VYVOLÁVACIE LÁTKY

Prvou časťou spracovania každého filmu (aj farebných) je vyvolávanie. Prebieha v roztoku chemikálií, ktorý sa nazýva VÝVOJKA. Hlavnou zložkou vývojky je vyvolávacia látka, ktorá má REDUKČNÚ SCHOPNOSŤ. Svetlo totiž pôsobí len veľmi krátko na to, aby mohlo úplne rozrušiť štruktúru AgBr. Pripraví však ZÁRODKY, z ktorých potom vyvolávacia látka VYREDUKUJE kovové čierne striebro. Soli sú zložené z IÓNOV, preto sa dajú deliť na kladnú časť a zápornú časť (katión a anión).

Katión má menej elektrónov v obale, ako protónov, preto prevláda kladný náboj, kým anión má viac záporných elektrónov, ako kladných protónov a tak tam prevláda záporný náboj. Za určitých podmienok môže dôjsť k VYROVNANIU počtu protónov a elektrónov, čím vzniknú samostatné atómy a zaniknú sily, ktoré držia spolu anióny a katióny v molekule. Tento zákon využívajú všetky vývojky. Vývojka ďalej obsahuje alkalickú látku, ktorá urýchľuje proces, ďalej konzervačnú látku, pretože vyvolávacia látka sa pomerne rýchlo v silne alkalickom prostredí kazí a PROTIZÁVOJOVÚ prísadu. Tá má za úlohu potlačiť sčernanie neosvetlených častíc, pretože tým vznikajú rôzne šmuhy a tiene (odborne ZÁVOJE). Medzi najznámejšie vyvolávacie látky patria zlúčeniny BENZÉNu, ďalej ďalšie organické zlúčeniny. Najčastejšie sa používa HYDROCHINÓN v spojení s METOLOM, alebo FENIDONOM. Metol je látka dráždivá, dokáže spôsobiť opary a pľuzgiere, preto chemici privítali FENIDON, ktorý pracuje v menších množstvách a túto zlú vlastnosť nemá. Nie je možné teraz opísať všetky zložky vývojky, pretože by nato nestačila ani hrubá kniha.

IV. PRERUŠOVAČ, PRERUŠOVACIE LÁTKY

Po vyvolaní je na filme už vylúčené kovové striebro, avšak na neosvetlených miestach je aj naďalej pôvodná suspenzia. Jej osvetlenie by spôsobilo okamžitú redukciu na kov a film by úplne sčernel. Preto treba film ustáliť a tak rozpustiť neosvetlené strieborné ióny. Avšak film by sme zničili, ak by sme ho priamo preniesli z vývojky do ustaľovača, pretože by vznikli rozličné reakcie, ktoré by na filme zanechali neodstrániteľné fľaky a s dobrými fotografiami by sme sa mohli rozlúčiť. Preto sa pred ustaľovač zaradzuje ešte jeden roztok, prerušovač. Niektorí fotografi ho nahradzujú vodným kúpelom, avšak neodporúčam to, pretože nepatrné množstvo vývojky ešte ostane v želatine filmu.
Už som spomenul, že vývojka obsahuje alkalickú látku, ktorá je spoluúčastníkom vlastného vyvolávania. Preto práve túto treba nejako zničiť. Najjednoduchší, ale osvedčený prerušovač pripravíme z obyčajného octu. Ocot zriedime vodou tak, aby vznikol 2% roztok. Takto sa proces prerušenia urýchli a navyše je bez rizika, že film sa chemicky poškodí. A sme skoro na konci vyvolávania filmu.

V. USTAĽOVANIE, USTAĽOVAČ

Teraz prichádza najdôležitejšia fáza spracovania filmu. Takisto ju netreba brať na ľahkú váhu, lebo v tomto štádiu sa dá film takisto poškodiť. Úloha je jasná: potrebujeme zničiť neosvetlené plochy filmu, pretože pri ich osvetlení by automaticky sčerneli a film by sa premenil na tmavý pás. K tomu použijeme látku, ktorá tieto ióny rozpustí a prevedie ich na formu ďalej rozpustnú vo vode.

Táto látka sa nazýva ustaľovač. Je to najčastejšie TIOSÍRAN SODNÝ, niekedy v spojení s kyslou látkou, ktorá proces urýchli. Používa sa v 15-25% koncentrácii. Ustaľovanie trvá približne 5-20 minút, v závislosti od použitého materiálu, či ustaľovača. Po jednej tretine ustaľovania už môžeme film osvetliť slabším svetlom, v tom čase by už nemalo materiálu hroziť sčernenie, avšak vydržíme celý ustaľovací proces, pretože film by sa časom mohol zničiť. Roztok ustaľovača a jeho zlúčeniny dokážu rozleptať časom aj betón, preto treba s touto chemikáliou zaobchádzať opatrne. Ustaľovanie prebieha v dvoch fázach. V prvej sa AgBr prevedie na komplexnú zlúčeninu, ktorá sa nerozkladá na svetle, v druhej fáze sa mení na látky rozpustné vo vode. Preto treba trpezlivo vyčkať celý ustaľovací proces.

VI. KONIEC? PROSÍM, EŠTE POL HODINKY...

Teraz film treba dobre vyprať. Ani túto malichernosť netreba brať na ľahkú váhu, je tiež dôležité ju dôsledne dodržať, aby film dlho vydržal. Pranie by sme mali prevádzať zásadne pod prúdom tečúcej vody, najlepšie v rozmedzí 12-18 stupňov. Pri chladnej vode pranie prebieha dlhšie a menej dokonale, v teplej vode sa môže rozpustiť suspenzia, pretože jej základ tvorí želatina. Na väčšine filmov je napísané, že pranie má trvať 30-60 minút. Túto dobu naozaj treba dodržať, opiera sa o konkrétne výskumy továrne. Po vypratí treba film vysušiť. Sušíme zásadne na bezprašnom mieste, pretože smietky prachu na filme spôsobia na hotovej fotografii Rôzne čiarky, duchov a iné neodstraniteľné kazy. Takisto nepoužívame fén, pretože potom je prach na suspenziu priam nastreľovaný a film sa prehrieva, čím sa deformuje želatina, niekedy aj celý plastový podklad. Preto je najlepšie film vyvolať večer, zavesiť do kúpeľne, kde už nikto nebude chodiť a počkať do rána. Potom sa film uloží, ale to už k jeho spracovaniu nepatrí. B. OD FILMU K FOTOGRAFII.

Spracovaním filmu sme ešte neskončili. Cieľom tejto krížovej cesty je hotová fotografia. Na filme sú obrázky veľmi malé a navyše majú prevrátenú stupnicu odtieňov, to znamená, že čo má byť biele, je čierne a opačne priesvitné miesta by mali byť vo výsledku tmavé. Preto musíme zájsť do odbornej predajne a kúpiť fotografický papier. Jeho emulzia je skoro rovnaká ako u filmu, ale už nemusí obsahovať organické farbivá, pretože film neobsahuje farebný obraz. Preto možno čiernobiely fotopapier spracovať aj pri slabšom červenom, či zelenom svetle.

Tentokrát sa film v zväčšovacom prístroji cez sústavu šošoviek zväčší a premietne na fotografický papier. A s tým je už cesta rovnaká ako predtým s filmom. Iba vývojka je koncentrovanejšia, vyvolávanie trvá kratšie a takisto aj ustaľovanie. Papiere sa robia v dvoch prevedeniach: ako kartónové, na tzv. BARYTOVÝCH podložkách. Tie je zväčša možné leštiť, ale ich spracovanie je dlhšie, spotrebujú viac roztoku a pranie trvá zas 30-60 minút. Navyše lesklé papiere treba potom leštiť na leštičke, lebo ináč nie sú po obyčajnom sušení také pekné, krútia sa a s leštením treba mať skúseností, aby sa papiere na plech neprilepili,...
Preto odporúčam začiatočníkom dať prednosť laminovaným (RC) papierom, ktoré sú potiahnuté vrstvou POLYETÉNU (PET) a majú menšie nároky na spracovanie. Konečne, pranie trvá 2-4 minúty, sušenie je rýchle a odpadá nutnosť leštenia, pretože papier je už po vyrobení lesklý.
Fotopapiere sa vyrábajú v rôznych prevedeniach s rôznymi vlastnosťami a v rôznych rozmeroch. Preto treba vedieť pri kúpe, čo konkrétne chceme.
Na všetky vaše otázky čakám na mojej e-mailovej adrese



Zároveň očakávam odkazy od všetkých, ktorí majú radi chémiu, alebo sú v chémii slabší a potrebujú pomoc. Takisto môžem poskytnúť niekoľko receptov na prípravu chemikálií pri fotografickom procese.