Voda, jej vlastnosti, výskyt a znečisťovanie

Voda je najrozsirenejsou latkou na zemi.Je podstatnou zlozkou biosfery a ma popri pode prvorady vyznam pre zabezpecenie ludstva.Clovek ju pouziva na osobnu potrebu a spotrebu,polnohosp,priemysel,rekreaciu,premenu energ.potencialu na dopravu.Stav vody odraza chcemizmus prostredia.
Vodstvo=zemska hydrosfera(oceany,rieky...)
96,5% hydrosf=oceany
1%-sladka voda-vyuzitelna-prevazna část z nej je skryta pod povrchom pevnin,asi desatina v jazerach,riekach,trochu aj v atmosfere.
Clovek priamo aj nepriamo ovplyvnuje vodstvo.
Nepriamo sa prejavuju nepriaznive antropogenne vplyvy na hydrosferu najma prostrednictvom zrazok,pretoze atmosfera obsahuje v dosledku ludskej cinnosti velke mnozstvo roznych znecistenin.
Priamo ovplyvnuje clovek hydrosferu znecistovanim vodnych tokov,jazier,umelých vodných nadrzi,mori ,oceanov,odpadovymi vodami z priemyslu,polnohospodarstva i ludskych obidli.

Vlastnosti vody:
Vyskyt: v plynnom,kvapalnom,tuhom skup.
Struktura ladu:priklad kumulacie sil mnohych vodikovych väzieb.Pomocou rontgenovej a neutronovej difrakcie bolo zistene ze v lade su molekuly vody usporiadane do neobycajne otvorenej struktury.Vdaka tejto otvorenej strukture voda při tuhnuti zvacsuje svoj objem asi o 9,2%.Kvapalna voda sa sklada z rychlo a meniacej priestorovej siete molekul vody spojenych vodikovymi vazbami.
Ak zohrievame,len cast dodaneho tepla sposobi zvysenie teploty,kym zvysok sa spotrebuje na trhanie vodikovych mostikov.Dosledkom toho je velka hodnota specifickej tepelnej kapacity vody,ktora sa meni s teplotou anomalne-pri zvysovani teploty najprv klesa a az potom zacina znova vzrastat.Zasluhou vysokej tepelnej kapacity vody je pevnina v zime morom oteplovana a v lete ochladzovana.Velke vodne plochy sa tak vyznamne podielaju na teplotnej regulacii nasej zemi.Hustota kvapalnej vody sa od 0 do 3,98 zvacsuje(10000) potom klesa az po teplotu varu.958,4kg/m3.Voda okrem ortuti ma najvacsie povrchove napetie zo vsetkych kvapalin.Povrchove napetie s teplotou klesa a pri kritickej teplote je nulove.Vysoke povrchove napetie je pricinou kapilarnych javov,akymi su vzlinavost vody v kapilarach pody a hornin,zmacacia schopnost,tvorba peny,udrzovanie prachu na povrchu vody....Povrchove napetie vody znizuju pracie prostriedky a namacadla a tym zlepsuju jej zmacaciu a cistaciu schopnost.

Vyskyt vody v prirode.
Povod a vyvoj hydrosfery je uzko spojeny s vyvojom ostatnych casti zeme.
Podla vzniku rozlisujeme vody:
 juvenilne-vzniknute pri primarnej diferenciacii hmoty zemskeho plasta
 recirkulovane-zucastnujuce sa na hydrologickom obehu atmosferou -cirkulacia vody vyvolana slnecnou energiou a zemskou gravitaciou.
 zrazkove(atmosfericke)
 povrchove
 podpovrchove

Zrazkova atmosfericka voda:
voda v kvap.alevo tuhom skup.
-z ovzdusia na povrch
-najcistejsi druh prir.vody-prechodom ovzdusim sa znecistuje.
-ph:5,65
-sirany,dusicnany,chloridy,soli.

Povrchova voda:
-v prirodzenych umelych nadrziach na zemskom povrchu.
Stojate:prirodzene:moria,jazera,mociare
umele: rybniky,priehrady
Tecuce:prirodzene:potoky,rieky
umele:kanaly,prieplavy
podla lokality:morske,kontinentalne.
Morska voda:ph:8,0-6,3-pomerne stále chem.zloz.
Povrchove vody:vacsie mnoízstva organickych latok.-splasky,odp.vody.

Znecistovanim povrchovych vod sa zhorsuje cistota a akost vod.Tri skup.ukazovatelov:
a>ukazovatele kyslikoveho rezimu(obsah rozpusteneho kyslika,nasytenia kyslikom,biologicky stav...)
b>ukazovatele zakladneho chemickeho zlozenia(obsah chloridov,siranov,celkova tvrdost,obsah vapnika horcika,rozp.a nerozp.latok.
c>osobitne ukazovatele(obsa anionov,dusicnanov,zeleza,manganu,teplota,zapach,sfarbenie)

Stanovenie tychto ukazovatelov=zatriedenie vody do 4 tried cistoty:
1.Velmi cista voda
cista voda
2.znecistena voda
3.Silne znecistena voda
4.Velmi silne znecistena voda.

Podpovrchove vody:V profile je viazana chemicky a mechanicky.Chemicky viazana .z hydrolog.hlad.nevyuzitelna
Mechanicky viazana:v pasme nasytenia jako podzemna voda, v pasme prevzdusnenia jako podna voda.
-vyplna dutiny zvodnenych hornin.
Podla mineralizacie a obsahu plynov :obycajne
mineralizovane

Mineralne vody: 1.prirodne mineralne vody
2,prir.liecive vody
3.prir.min.vody stolove.

Mineralne vody rozdelujeme a hodnotime podla:
1.obsahu rozpustnenych plynov
2.celkovej mineralizacie
3. podla prevladajucich kationov ci anionov
4. biologicky a farmakologicky vyznamnych latok
5. pH hodnoty
6. radioaktivity
7. teploty
8. osmotickeho tlaku

Uzitkova voda:hygienicky nezavadna-nepouz.na pitie a varenie.Umyvanie,kupanie,priem.ucely.

Prevadzkova voda:v priemysle a polnohosp.

Pitna voda:vysoke naroky na kvalitu.;nesmie obsahovat ziadne choroboplodne zarodky.
Podzemna:najvhodnejsia.
Povrchova:nestalost zlozenia,kolisavost teploty,znecistenie.
Zrazkova voda:nemá vyznam pre zas.obyv.

Znecistovanie vodnych zdrojov:Priciny znecistovania:vulkanicka cinnost,lesne poziare,vychrice,erozia,zaplavy,ludia.
Posobenie znecist.latok v zivotnom prostredi:

Tazke kovy:As,Hg,Pb,Cr,Ni,Cd

zavazne znecistenie vod-karcinnogenne,teratogenne ucinky.Hl.zdroje:tazba a spracovanie rud,uhlia,garbiarsky,textilny priemysel,pesticidy,doprava.Kazdorocne do ovzdusia 5*10na6 ton zluc.olova.

Tuhe castice:

Podnou eroziou do vod.Zakaluju vody.-Nedostatok svetla.Brzdia FTS.Prinasaju so sebou aj zvysky pesticidov a priemyselnych hnojiv.
Zluc.Dusika:
do vod vo forme priemyselnych hnojiv.
.toxicke pre ryby,člověka
-karcinogenne ucinky.

Zluc.Fosforu:
-z priemyselnych hnojiv.,pracich praskov.
-na jar v povrch.voda:eutrofizacia:zvyseny prisun zivin.-z hnojiv.=masovy rozvoj rias,caynobakterii,fytoplanktonu,.

Organicke zluc:najvyz.zlozka.
Hl.zdroje:polnohosp.ziv.vyr.,potrvinarsky priem.,sprac.ropy,dreva,kozi
Su lahko a tazko boilogicky rozlozitelne.
Vo vodach najcastejsie su: Chlorovane uhlovodiky-zvlast nebezpecne-tvorba při chloracii pitnej vody,alebo jako pesticidy,polychlorovane bifenyly.
Biologicy tazko rozlozitelne latky-akumulujuu sa v potravinovom retazci,mozu mat toxicke,karcinogenne,mutagenne,teratogenne ucinky.
DDT!!!

Fenoly:
umeleho povodu,pochadzaju z odpadovych vod z tepelneho zprac.uhlia,sprac.ropy,.dreva.
Ich indikatory su ryby.Ich maso neprijemne pachne.

Tenzidy:
su povrchovo aktivne latky,znizuju povrch.napetie na rozhrani dvoch faz.Sucast pracich a cist.prostriedkov. Vytvaraju vytrvalu penu-zamedzuju rozpustaniu kyslka vo vode.Zlepsuju rozpustnost org latok vo vode,vo vyssich koncentr.

Su toxicke.Biologicky tazko rozlozitelne.Odmastnuju a zmacaju perie vtakov=sposobuju ich masovy uhyn utopenim.

Ropa a ropne latky:
-pohonne latky,mazadla,vykur.oleje,
-znecistenie podzemnych vod.
 na hladine film-znemoznuje pristup kyslika.
 1l benzinu znehodnoti 10000m3 vody.

Tepelne znecistenie:
rozpustnost vacsiny skodlivych latok sa zvysuje,rozklady anorg.latok prebiehaju rychlejsie,vyssia spotreba kyslika,jeho mensia rozpust,vo vode

Radioaktivne znecistenie:
-skusky jadrovych zbrani,tazba jadroveho materialu,spracovanie vyhorenych paliv clankov,prevadzka jadr.elektr,havarie.

Mikrobiologicke znecisteie:
Vsetky prirodne vody obsahuju mikroorg.=samocistenie
patogenne procesy=splasky.

Samocistiaca schopnost vody:

Odpadove vody:

Splaskove:
z domacnosti,soc zariadeni,zavodov.Zvysky potravin,pracie prostriedky,mikroorganizmi.

Priemyselne:z priemyselnych vyrob,rozmanite zlozenie.

Mestske vody:v kanalizacii= splaskove+priemyselne

polnohospod.odpad.vody-silaz.hnojiva,pesticidy.