V praxi sa často zúčastňujú oba deje súbežne. Pri lúhovaní polykomponentných sulfidyckých substrátov zohráva dôležitú úlohu aj faktor selekcie procesov, ktorý je v priamom vzťahu k elektrickým vlastnostiam a galvanickému efektu, vznikajúcemu medzi jednotlivými zložkami luhovaného substrátu.

Podľa súčastného stavu poznania v tejto oblasti sa dá hovoriť nielen o reálnych predpokladoch využitia biopostupov, ale aj o ich praktickej aplikácii

Na najvyššej úrovni čo do stupňa poznania ale aj praktickej aplikácie sú v súčasnosti procesy bakteriálneho lúhovania Cu, Zn, U vo vzťahu k aplikácii in situ na haldách alebo skládkach. Tieto technológie sa priemyselne využívajú v ložiskách chudobných nebilančných rúd a pri doťažte ložísk. Aplikáciu biopostupov in situ môžu limitovať geologické pomery a pri aplikácii na haldách aj klimatické pomery vyplávajúce z geografickej polohy.

Poznatky o možnostiach aplikácie minerálnych biotechnológii pri spracovaní sulfidických rúd na Slovensku

Výsledky štúdia biogénnych procesov na vybraných skládkach odpadov po banskoupravárenskej a hutníckej činnosti potvrdili predpoklady, že skúmané depónie v prírodnom prostredí nie sú prvkovo stabilne, a že aj v nich dochádza , pripadne možno predpokladať, že v určitom časovom horizonte bude dochádzať, aj k biogénnym procesom.
Niektoré z nich ako napríklad halda odpadu z ťažby kremenca so zbytkovým obsahom sulfidov v Sobove už v súčasnosti fungujú ako prírodné geobioreaktory, so značným devastačným dopadom na biotop skládky, nakoľko perkolačné vody sú veľmi agresívne a ich pH sa pohybuje od 1 do 2,6.

Tieto poznatky iniciovali záujem o možnosť porovnávania dôsledkov biogénnych procesov in situ na sulfidných ložiskách a v podmienkach intenzívnej laboratórej biokontaminácie sulfidov.
Skúmané boli všetky základne sulfidy slovenských ložísk: chalkopyrit, tetraedrit, arzenopyrit, pyrit, antimonit, galenit, sfalerit. Výsledky laboratórnych testov sú porovnane s údajmi získanými in situ z odpadových deponit v Pezinku, Sobove, ale predovšetkým s literárnymi údajmi uvádzanými v popise environmentálnych zvetrávacích procesov. Ako je zrejme, aj v procese experimentálnej biooxidácie dochádzalo ku vzniku zlúčenín, zhodných s produktmi prírodných zvetrávacích procesov, ide hlavne o štruktúry jarozitov,malachitu,chalkocitu,smitsonitu,anglezitu,cerusitu,kermezitu a valentitu.