Zaujímavé sú výsledky biotransformácie tetraedritu, kde okrem oxidácie dochádzalo aj k vzniku sekundárnych sulfidov stephanitu, antimonitu a chalkocitu, ktoré sú výsledkom následných redukčných procesov v prírode charakteristických pre oblasť zón supergénneho obohatenia sulfidyckých ložísk. O tom že v skúmanom systéme dochádzalo okrem biooxidácie aj k redukčným dejom, svedčí aj identifikácia elementárnej siry, antimonu a zinku v laboratórnych baktriálnych lúžencoch.

Výsledky experimentov realizovaných na reálnych priemyselných koncentrátoch zameraných na riešenie konkrétnych problémov potvrdili vo väčšine prípadov možnosť ich riešenia pomocou metód biologicko-chemickeho lúhovania.

Ako prvý príklad uvediem problém riešenia vysokého obsahu arzénu v Cu koncentráte zo Sloviniek. Výsledky experimentov zameraných na zníženie obsahu arzénu v Cu chalkopyritovom koncentráte potvrdil možnosť selektívneho prednostného biolúhovania arzenopyritu. Po 10.-tich dňoch bioluhovania došlo k zníženiu obsahu As v koncentráte z 2,4% na 0,96%, čo prakticky vyhovuje norme pre následné pyrometalurgické spracovanie koncentrátu. Samozrejme že s predĺžením doby bioluhovaniadochadza k ďalšiemu znižovaniu obsahu As – po 15.-tich dňoch na 0,56%. Je treba uviesť že zavedením kontinuálneho, riadeného procesu lúhovania je možné podstatne zlepšiť kinetické parametre bioluhovania a výrazné skrátiť dobu lúhovania.

K selekcii dochádza v biooxidačnom procese aj v prípade arzenopyrit-antimonit-pyritoveho koncentrátu z Pezinka.
Prednostná biooxidácia až biodegradácia štruktúry arzenopyritu umožňuje sprístupnenie polôh zlata, povodne uzavretých v jeho štruktúre. Selekcia v tomto prípade ma aj značný technologický a ekonomický efekt, nakoľko arzenopyrit je hlavným nosným minerálom zlata v koncentráte. Z výskumu vplyvu stupňa biodegradacie štruktúry sulfidov na výťažnosť zlata vyplynulo, že pre zvýšenie výťažnosti Au nad 90% postačuje približné 60%- na biodegradácia štruktúry arzenopyritu a 40%-na biodegradácia štruktúry pyritu. Aplikáciou bioluhovacieho procesu, ktorý viedol k deštrukcii štruktúry sulfidov a prakticky nahradil proces klasického praženia pred luhovaným zlata, sa dosiahlo zvýšenie jeho výťažnosť z 4,3% na 85% v kyanidovom lúhovaní a z 8,1% na 93% v thiomočovinovom lúhovaní. Pri aplikácii postupu na vzorkách s vyšším obsahom Sb bolo dosiahnuté zvýšenie výťažnosti Au zo 4,6% na 89,5%. Po predluhovaní Sb v Na2S, pred procesom biodegradácie , sa výťažnosť Au v následnom thiomočovinovom lúhovaní zvýšila na 98,9%. Na základe dosiahnutých výsledkov a publikovaných poznatkov sa pre spracovanie uvedeného typu koncentrátov javí ako výhodnejšia kombinácia biodegradácie a thiomočovinového lúhovania.