Okrem dosiahnutia vyššej výťažnosti Au je v tomto prípade nespornou technologickou výhodou fakt, že oba luhovacie cykly prebiehajú v kyslom prostredí, čo umožňuje vylúčiť proces neutralizácie, nevyhnutný pre kianizáciu Au. Náklady na neutralizáciu predstavujú približné 35% operatívnych nákladov na prevádzku kombinovanej biologicko-kyanidovej technológie.
Experimentálne prace zamerané aj na štúdium vplyvu selektívnej adhézie buniek na povrch sulfidov, boli zamerané na overenie možnosti využitia tohto fenoménu ako regulačného agensu pri flotácii ťažko oddeliteľných sulfidov zlatonosného arzenopyritu, sprievodného pyritu a antimonitu z kolektívneho flotačneho koncentrátu ložiska Pezinok. Pri nezmenenej výťažnosti Au došlo k zníženiu obsahu síry v následnom spracovanom produkte z 25,85% na 12,34% čo je veľmi významné v prípade následného pyrometalurgického spracovania koncentrátu pred kianizáciou Au. Reálne to predstavovalo približne 50%- zníženie emisii zlúčením síry.

Ako posledný uvediem príklad možnosti využitia biologicko- chemických metód pri riešení problému vysokého obsahu sulfidickej síry v českom hnedom uhli. Najlepší výsledok bol dosiahnutý v priamom lúhovaní pri aplikácii zmiešanej bakteriálnej kultúry oboch druhov thionovych baktérii(Thiobacillus ferrooxidans,T. thiooxidans), po 15 dnovom cykle lúhovania došlo k zníženiu obsahu sulfidickej síry zo 6,98% na 1,07%.

Thionové baktérie, ktoré o svojej aktívnej činnosti a efektívnom priemyselnom využití presviedčajú už minimálne 40 rokov , predstavujú pravdepodobne iba špičku ľadovca, iba časť biogenetického potenciálu chemolitotrofných baktérii, podieľajúcich sa na formovania a udržiavaní environmentálnej rovnováhy na Zemi. Rada druhov z ktorých možno spomenúť ropne a silikátové baktérie je v štádiu intenzívneho výskumu, ale už aj komerčného využívania a podstatne väčšia časť čaká ešte na objasnenie ich úlohy a možnosti využitia v prospech zlepšenia života tejto planéty.