Na základe poznania prírodných zákonov sa vyvinula veda o prírode. Chémia, ako jedna z jej najmladších odvetví, sa zaoberá zmenamy, ktoré zapríčiňujú premenu druhov látok. Skúma procesy, ktoré sa odohrávajú medzi atómami a molekulami, a usiluje sa cieľavedome utvoriť nové látky, ktoré sa v prírode nevyskytujú. Pomáha utvárať látky nevyhnutné pre život človeka v záujme čím dokonalejšieho uspokojenia jeho potrieb. Chémia do istej miery závisí od poznatkov ostatných odborov vedy a techniky, ako je fyzika, matematika, strojárstvo, elektrotechnika a i. Len súhra všetkých odvetví ľudského poznania a bádania prispieva k jej pokroku. Preto nie je možné, aby ktorékoľvek odvetvie chémie urobilo podstatný pokrok celkom nezávisle od ostatných odvetví. Niet na svete vedy, ktorá by si sama stačila. V 5. storočí pred n. l. sa grécki filozofi pokúšali prekonať ostrý protiklad medzi názormi Parmenida o nemennom Bytí a Herakleita o ustavičnej Zmene. Vyslovili názor ,že Bytie sa prejavuje v určitých nemenných substanciách a že vďaka ich pomiešaniu dochádza vo svete ku zmene. To viedlo k predstave atómu ako najmenšej, nedeliteľnej čiastočky hmoty. Grécky atomisti, ktorých predstaviteľmi boli predovšetkám Leukypos a Demokritos, jednoznačne vytýčili hranicu medzi duchom a hmotou, medzi telom a dušou, čo sa stalo základom západného myslenia v nasledujúcich storočiach. Keďže sa ujala teória o odlišnosti medzi duchom a hmotou, filozofi venovali svoju pozornosť skôr na duchovný ako materiálny svet. Staroveké vedecké poznatky zosystemizoval a utriedil Aristoteles. Vybudoval systém, ktorý dvetisíc rokov tvoril základ západného pohľadu na svet. Sám Aristoteles zastával názor, že otázky týkajúce sa ľudskej duše a rozjímanie o Božej dokonalosti je oveľa cennejšie než skúmanie materiálneho sveta. A práve tento nezáujem o materiálny svet a silná podpora kresťanskej církvi, ktorá podporovala Aristotelove doktríny v stredoveku, boli dôvodom, prečo sa aristotelovský model vesmíru tak dlho udržal.
Lenže s prudkým rozvojom vedy, do takej miery v akej ju poznáme dnes, nepriniesla len pozitívne, ale žiaľ aj negatívne zmeny, ktoré prepukajú do globálnych rozmerov.
Zapríčiňuje klimatické zmeny človek ?
Skleníkový efekt je kozmickým javom, pretože oba faktory, ktoré ho podmieňujú, majú vesmírne súvislosti – atmosféra je výsledkom vývoja daného vesmírneho telesa a prijímaná tepelná energia vyplýva z postavenia telesa vo vesmírnom priestore.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vplyv chémie na životné prostredie
Dátum pridania: | 14.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Kornel | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 530 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 16m 10s |
Pomalé čítanie: | 24m 15s |
Podobné referáty
Vplyv chémie na životné prostredie | SOŠ | 2.9627 | 459 slov |