Zaraďovanie heterocyklických zlúčenín je spojené s obtiažnosťami, tak z hľadiska chemickej systematiky ( ftalenhydrid, kyselina barbiturová, alkaloidy a pod.) ako z hľadiska taxikologického. Kyslíkaté a zvlášť dusíkaté heterocyklické zlúčeniny majú totiž často vyhradené, ale veľmi pestré účinky, nie sú ( s výnimkou trojčlenných cyklov ) skupinou toxikologicky byť v nepatrnej miere homogénne a všeobecné pravidlá ich pôsobenia sa hľadajú len veľmi ťažko. Patria medzi nich látky často používané v lekárstve – a to, ako sú väčšinou veľmi účinné a svojím spôsobom veľmi známe alkaloidy, tak početné syntetické lieky – nemálo agrochemikálií a reagencií. Doménou heterocyklických zlúčenín nie je len
„ľahká“ či „kvalifikovaná“ chémia, patria medzi nich aj rozpúšťadlá, vychádzajúce látky pre plastické hmoty, látky, ktoré majú významné miesto v „ťažkej“ chémii. Vstupom kyslíka alebo dusíka do jadra sa podstatným a celkom nepredvídateľným spôsobom menia účinky heterocyklických zlúčenín a samy jednoduché nesubstituované heterocykly sa svojím pôsobením značne líšia. Rovnaký účinok derivátov väčšinou nemožno od účinkov základnej látky (jadra) odvodiť, záleží na charakteru funkčných skupín (napr. neurotoxický pyridin, vázodilatačne pôsobiaca kyselina nikotínová, jej amid, ktorý je vitamínom a nemá vázodilatačný účinok a dietylamid kyseliny nikotínovej s mohutným účinkom analeptickým), na ich umiestnení ( napr. bazicita aminopyridínov alebo karcinogenita rôznych derivátov heterocyklických analógov kondenzovaných aromatických uhľovodíkov), niekedy aj na sterickej konfigurácii (dieldrin – endrin). Kyslíkaté heterocykly s trojčlenným kruhom (oxirány) tvoria skupinu toxikologicky pomerne kompaktnú. Sama základná látka etylénoxid (oxirán), je charakterizovaná ako
„ protoplazmatický jed“, má lokálne účinky, je mutagénna, podozrivá z karcinogenity a môže byť príčinou alergických chorôb. Dráždivým účinkom je zatienené jej depresívne pôsobenie na centrálnu nervovú sústavu. Tieto účinky oxiránu nachádzame vo väčšej či menšej miere aj u jeho derivátov, medzi ktorými je rad hepatotoxických látok, nefrotoxických a myelotoxických, látok s experimentálne dokázanou mutagenitou a karcinogenitou. Takýto súbor účinkov , pre ktorý sa vzhľadom k podobnosti s účinkom ionizujúceho žiarenia označuje ako rádiometický účinok. Je teda viazaný na oxiranové jadro, resp. na alkylačnú schopnosť epoxidov, ktorých jadro je ľahko otvárané nukleofilnými látkami.