Reaktívne epoxidy, ktoré vznikajú z radu látok pôsobením cytochrómu P-450, a ktoré sú ďalej spracované mikrozomálnou epoxihydrolázou, hrajú dôležitú úlohu vo výskume, ktorého cieľom je biochemicky bližšie objasniť účinky týchto látok, zvlášť ich mutagenitu a karcinogenitu. Zvlášť výrazný je rádiomimetický účinok diepoxidov, u niektorých členov skupiny je substitúciou veľmi oslabený. U epoxidov celkom všeobecný nie je ani miestny dráždivý účinok. Depresívny účinok na centrálnu nervovú sústavu je zreteľný len pri niektorých derivátoch oxiránu napr. pri technicky významných glycidyéteroch, v obraze otravy môžu pri iných prevládať príznaky stimulácie (napr. endrin), ktorá môže v ďalšom priebehu prejsť k depresii. Pre prax zostávajú hlavné obtiažne vyrážky, ktoré niektoré priemyselne dôležité látky tejto skupiny vyvolávajú. Medzi deriváty oxetanu ( trimetylénoxidu), štvorčlenného kyslíkatého heterocyklu , je rad karcinogénov. Najznámejším z nich je beta-propiolaktón ( 2-oxetanon), pre karcinogenitu nie je však konfigurácia beta-laktónu podstatná, a aj sám oxetan a niektoré jeho alkylderiváty sú látky karcinogénne. V účinkoch päťčlenných a väčších kyslikatých heterocykloch a ich derivátoch nie je žiadna zreteľná pravidelnosť. Tetrahydrofurán (oxolán) má dráždivé, narkotické, hepatotoxické a nefrotoxické účinky, niektoré jeho deriváty (dichlóroxolan, 2-oxolanon) sú karcinogénne. Inhalácia pár furánu vyvoláva u zvierat kŕče, 2-metylfurán ( sylván) má pri inhalačnej expozíciu zvierat narkotický účinok, spomaľuje hemolýzu a poškodzuje parenchymatické orgány. Účinky furfuralu sú u zvierat mnohostranné a závažné, pri profesionálnej expozícii dochádza však k poškodeniu zdravia zrejme len vzácne. Dioxolan má podobné účinky ako tetrahydrofurán, deriváty 1,2-metyléndioxybenzénu, ktorý sa dá od dioxolanu teoreticky odvodiť, nemajú ako skupina vyhradené účinky. Z látok, ktoré sa dajú od pyranu odvodiť, zasluhujú zmienku deriváty kumarínu, ktoré brzdia tvorbu protrombinu a nachádzajú uplatnenie ako lieky aj ako rodenticídy. Dioxan je pre priemyselnú toxikológiu významnou látkou. Nemá tak vyvinuté varovné vlastnosti, aby nedochádzalo k expozícii, ktorá môže mať za následok nebezpečné poškodenie ľadvín. A od dioxanu je možno teoreticky odvodiť aj jednu z najnebezpečnejších doposiaľ známych látok, tetrachloridbenzéndioxin (TCDD), ktorý je mimoriadne toxický a veľmi stály. Dusikaté heterocykly sú skupinou ešte početnejšou a chemicky i toxikologicky pestrejšou než kyslikaté heterocyklické zlúčeniny. Etylenimin (aziridin) a jeho deriváty sú alkylačné činidlá, ktorých rádiomimetický účinok je výraznejší než účinok epoxidov.