Dmitrij Ivanovič Mendelejev životopis

Dmitrij Ivanovič Mendelejev, jeden z najslávnejších chemikov sveta sa narodil 27. januára 1834 v Toboľsku ako posledný zo sedemnástich detí. Bol synom riaditeľa gymnázia. V tom istom roku jeho otec oslepol, a preto všetky starosti s rodinou znášala obetavá matka Mária Dmitrijevna. V roku 1841 bol ako sedemročný prijatý na toboľské gymnázium, v ktorom v roku 1849 maturoval. V rokoch 1850 až 1855 študoval na Hlavnom pedagogickom inštitúte v Petrohrade.
Mendelejev rád spomína na chvíle prežité v tomto ústave. Tu sa prvý raz stretol s vynikajúcimi vedcami a pedagógmi, ktorí mali veľký vplyv na rozvoj jeho talentu. Záujem a veľkú lásku k chémii v ňom vzbudil profesor chémie A. A. Voskresenskij.
Mendelejev študoval s veľkým zanietením, hoci často chorľavel. Jeho túžba po vedomostiach, po objavovaní nového bola obdivuhodná. Nevynechal ani jednu príležitosť na získanie nových vedomostí, ktoré rozširovali jeho vedný obzor, najmä v chémii a fyzike. Riadil sa heslom: „Kto chce byť dobrým chemikom, musí byť predovšetkým dobrým fyzikom.“ Vždy sa usiloval logicky uvažovať a získané poznatky dávať do súvislostí a vzťahov, ako mu to vštepovali jeho učitelia na inštitúte.
Štúdiá ukončil dizertačnou prácou o imorfizme zlúčenín, ktorá vytvorila základ pre jeho objav periodického zákona.
Dva roky pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Simferopole a neskôr v Odese. Tu sa zaoberal problémom chemickej afinity, t.j. schopnosti prvkov navzájom sa zlučovať. Po krátkom pôsobení na petrohradskej univerzite vo funkcii docenta odchádza na študijný pobyt do zahraničia.
Po návrate zo zahraničia v roku 1861 prednášal na petrohradskej univerzite organickú chémiu. Jeho vedecká činnosť na univerzite bola veľmi rozsiahla a rozmanitá. Skúmal možnosti ťažby ropy v Baku. Neskôr sa natrvalo usadil v Technologickom inštitúte v Petrohrade ako profesor anorganickej chémie.
Rok 1869 bol pre D. I. Mendelejeva aj pre chémiu veľmi významný. Dňa 6 marca predniesol za chorého Mendelejeva jeho asistent Menšutkin referát na tému: „Pokus o vytvorenie sústavy prvkov založenej na ich atómovej hmotnosti a chemickej podobnosti“. Týmto referátom Mendelejev zverejnil svoj veľký objav periodického zákona. Podľa jeho predpovedí už v roku 1875 bol objavený prvok gálium. Bolo to prvé uznanie Mendelejevovej geniality. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí učebnica „Základy chémie“.

Popri svojej bohatej pedagogickej a vedeckej práci sa Mendelejev venoval aj riešeniu technologických a ekonomických problémov.
Veľkosť a genialitu Mendelejeva ocenili už za jeho života mnohé univerzity a vedecké spoločnosti udelením čestných doktorátov a uznaní. V roku 1955 bol v USA jadrovou reakciou objavený nový chemický prvok v poradí 101., ktorý na počesť Mendelejeva nazvali Mendelejevium.
D. I. Mendelejev zomrel po silnom nachladení ako 73-ročný 20. januára 1907 počas ešte stále plodného života.
Na čele smútočného sprievodu s Mendelejevovou rakvou, ktorý smeroval na Volkovov cintorín v Petrohrade niesli tabuľku chemických prvkov, symbol jeho nesmrteľnosti.