Kyselinu soľnú nachádzajúcu sa v žalúdočnej šťave produkujú parietálne bunky fundu, v neporušenom žalúdku je jej koncentrácia hneď znižovaná prítomným mucínom a ďalšími zložkami žalúdočnej šťavy. V žalúdočnom obsahu je prítomné aj malé množstvo kyseliny octovej a kyseliny mliečnej vzniknutej z potravy, v niektorých prípadoch môže vznikať kyselina mliečna vo väčšom množstve z cukrov, takzvaným mliečnym kvasením. Koncentrácia vodíkových iónov v žalúdočnej šťave je asi miliónkrát väčšia ako v krvnej plazme.

Žalúdočné enzýmy a ich činnosť
Pepsín rozkladá hydrolýzou peptidové väzby vo vnútri bielkovinového reťazca, štiepi bielkoviny na menšie fragmenty, neuvoľňuje však samotné aminokyseliny.
Pepsinogén prichádza do krvi, v ktorej je ho normálne stále množstvo. Z krvi prechádza do moču, kde sa mení v uropepsín. Stanovenie jeho aktivity sa využíva diagnosticky. Chýba u človeka po totálnej gastrektómii a tiež u chronického zápalu žalúdočnej sliznice.
Chymosín (Rennín) je ďalším enzýmom u mláďat cicavcov, pretože spôsobuje koaguláciu mlieka a tým bráni rýchlemu odchodu mlieka zo žalúdku. U dospelých sa nevyskytuje. U človeka je jeho prítomnosť neistá.
Žalúdočná lipasa vykazuje malú lipolytickú aktivitu, prevádza tuky v takzvanú olejovú fázu, čo je zmes mono-, di-, a triglyceridov. Črevné plyny (flatus)
Plyny zvané flatus ventris odchádzajú ritným otvorom a obvykle obsahujú 59% dusíku, 30% metánu, 10% kysličníku uhličitého, 1% kyslíku a stopy vodíku, sírovodíku a merkaptánu. Vedľa metánu môžu byť zastúpené i vyššie homológie tejto rady, ako bolo plynovou chromatografiou zistené. Metán, jeho homológny a vodík vznikajú bakteriálnym rozkladom zvyškov potravy. Plyny bakteriálnej produkcie vznikajú v hrubom čreve následkom pomalšej peristaltiky a menšej resorpcie. Väčšia časť dusíku vo flate sa dostáva do tela hltaním vzduchu.
U zdravého človeka je značná časť črevných plynov resorbovaná, dostáva sa do krvného obehu a je vylučovaná pľúcami. Najľahšie tento proces prebieha s oxidom uhličitým, najťažšie s dusíkom. Črevné plyny vykazujú nepríjemný zápach, čo je spôsobené plynmi bakteriálneho pôvodu, ale najmä prítomnosťou sírovodíka. Tiež sú dobre horľavé vďaka prítomnosti metánu.

Výkaly (faeces)
Ich množstvo a zloženie závisí predovšetkým na potrave. Pri zmiešanej potrave činí ich množstvo u človeka 120-150 gramov (30-37g je tuhá látka), pri potrave čisto rastlinnej je množstvo výkalov väčšie-330 gramov, z čoho je 75 gramov tuhá látka. Pri potrave čisto mäsitej je výkalov menej a majú farbu takmer čiernu, pričom rovnakú farbu by sme dosiahli aj hladovaním.