Biogénne prvky
V živých sústavách nachádzame zlúčeniny, ktoré sú vytvorené z tých istých prvkov ako celá zemeguľa. Nebol nájdený žiaden prvok, ktorý by sa vyskytoval výlučne v živom organizme a súčasne nebol prítomný v zemskej kôre. Ľudské telo alebo telá iných živočíchov a rastlín obsahujú mnoho prvkov Mendelejevovej periodickej sústavy, aj keď niektoré len vo veľmi nepatrných množstvách.
Prvky najrozšírenejšie v biochémii sa nazývajú prvky primárne a vyznačujú sa nízkou atómovou váhou. Najväčšmi sa v ľudskom tele nachádza kyslík, ktorý tvorí 63-65%. 18-21% ľudského tela tvorí uhlík. Tretím najviac zastúpeným prvkom je vodík, asi 10%, štvrtým dusík (3%) a piatym vápnik (1,5-2,0%).
V oveľa menších množstvách sa v ľudskom organizme nachádzajú sekundárne prvky. Sú zodpovedné za elektromagnetické vlastnosti živej hmoty, z toho sodík, draslík, vápnik a horčík sa vyskytujú vo forma katiónov a zvyšok sú chloritové, fosfátové a síranové anióny. Stopovými prvkami nazývame tie, ktoré sa vyskytujú v ľudskom organizme nepatrne, ale v konštantných množstvách. Sú to železo, meď, jód, bróm, zinok, mangán, kremík, kobalt, chróm, nikel a selén.
Podľa biochémie medzi anorganické látky v ľudskom tele patrí voda, anorganické soli aj plyny, dokonca aj tie organické. Zvyšok sú organické látky, čiže aldehydy, ketóny, kyseliny, alkoholy, aminokyseliny, farbivá, nízkomolekulárne enzýmy, hormóny, tuky, cukry, bielkoviny, nukleové kyseliny a ostatné vysokomolekulové látky.

Biochemické zaujímavosti o tráviacom ústrojenstve.
Sliny
Sliny sú sekrétom hlavne troch párov veľkých slinných žliaz ústiacich do ústnej dutiny, t.j. žľazy príušnej, podčeľustnej a podjazykovej. Množstvo a zlúčenie slín sa riadi akosťou jedla, pričom pri suchej potrave sa vylučujú sliny vodnatejšie a pri tekutejšej potrave sú to sliny hustejšie. Riedenie slín riadi centrálny a vegetatívny nervový systém. V priebehu jedného dňa sa u človeka vylúči liter až poldruha litra slín.

Zubný kameň
Zubný kameň usadzujúci sa na zuboch sa skladá hlavne z normálneho fosforečnanu vápenatého, uhličitanu vápenatého a mucínu.

Žalúdok
Žalúdočná šťava je kvapalina bezfarebná, číra, kyslého zápachu, reakcie silne kyslej, spôsobenej prítomnosťou voľnej kyseliny soľnej. Jej pH je 1,6-2,4. Na rozdiel od slín je žalúdočná šťava izotonická (vyvolávajúca rovnaký osmotický tlak) s krvou. Zahriatím sa nezráža.
Množstvo žalúdočnej šťavy za 24 hodín činí až 2 litre, pričom aj v lačnom žalúdku jej je asi 50 ml.