Udržujú osmotický tlak, zabezpečujú stále pH krvnej plazmy, uľahčujú výmenu látok cez membránu bunky smerom von aj dnu.
Sodík vo forme disociovaných iónov udržuje koloidný stav bielkovín.
3, Sú súčasťou aminokyselín (napríklad síra v methioníne a cysteíne),
hemoglobínu, nukleových kyselín (fosfor), bielkovín (fosfor, síra , železo, meď),
enzýmov (meď, horčík, zinok, jód, kobalt), hormónov, vitamínov a iných zlúčenín. Niektoré v spojení s bielkovinami sú dôležitým prepravným prostriedkom. Sú dôležité pre činnosť nervovej sústavy, regulujú dráždivosť, aktivujú enzymatické systémy, angažujú sa na riadení základných psychických procesov. Niektoré minerály sa zúčastňujú na prevencii rakoviny, osteoporózy a iných chronických chorôb.
Minerálne látky nedodávajú telu žiadnu energiu, zúčastňujú sa však látkovej premeny.
Minerály spolupracujú s vitamínmi a ich účinok je navzájom úzko spojený. Napríklad vitamíny skupiny B sa vstrebávajú len vtedy, ak je prítomný fosfor. Vitamín C výrazne zvyšuje vstrebávanie železa a vápnik by sa nemohol vstrebať bez pomoci vitamínu D. Zinok podporuje uvoľňovanie vitamínu A zo zásob v pečeni. Niektoré minerálne prvky sú súčasťou vitamínov : vitamín B1 obsahuje síru a vitamín B12 kobalt.
Minerály môžu mať dve podoby – organickú (viazané v organických zlúčeninách rastlinných a živočíšnych tkanív) a anorganickú (čisté minerály alebo anorganické zlúčeniny). Na vstrebávanie, premenu a využitie v organizme je výhodnejšie prijímať niektoré prvky v organickej podobe (napr. železo). Niektoré zase prijímame v podobe anorganickej (sodík a chlór zo soli). V anorganickej podobe však môžu byť určité minerály pre naše bunky jedovaté.
Potreba minerálnych látok závisí od veku, fyziologického stavu, od požívanej stravy aj od životných a pracovných podmienok. Niektoré musíme prijímať denne v gramových dávkach (napr. vápnik, fosfor, draslík), iné len v zlomkoch miligramov ako stopové prvky ( napr. jód, fluór). Naša denná strava má len malý podiel minerálov. Dospelý človek vydáva zo svojho tela asi 20 – 30 gramov minerálnych látok denne. Zásobu minerálov si doplňujeme potravinovými doplnkami. Čistý, klasický deficit minerálov nie je v našich podmienkach častý. Oveľa častejšie dochádza k minerálovej nerovnováhe – nadmernému príjmu jedného prvku čo spôsobí zvýšené straty iného. Aj za takých okolností sa nedostatok prejavuje rovnakými príznakmi ako deficit klasický.


3. Charakteristika a funkcie makroelementárnych prvkov v organizme :

3.1.