História

Pôvod sebačistenia siaha až do prehistorických časov. Keďže voda je nutná pre život, prví ľudia vedľa nej žili a poznali jej čistiace účinky – prinajmenšom že zmývala špinu z ich rúk.
V ruinách starého Babylonu bol v hlinených vázach nájdený materiál podobný mydlu – dôkaz, že výroba mydla bola známa už v r.2800 pred n.l. Nápisy na vázach hovoria že tuky boli varené s popolom, čo je spôsob výroby mydla, no nevravia o použití. Neskôr boli takéto prostriedky používané ako pomôcka na úpravu vlasov.
Záznamy ukazujú že starovekí Egypťania sa pravidelne kúpali. Ebersov papyrus, lekársky dokument z obdobia okolo r.1500 pred n.l., popisuje miešanie rastlinných a živočíšnych olejov z alkalickými soľami na vytvorenie mydlového materiálu používaného na liečenie kožných ochorení, ako aj na umývanie.
Okolo toho istého obdobia dal Mojžiš Izraelitom detailné zákony nariaďujúce osobnú čistotu. Tiež poukázal na súvislosť hygieny so zdravím a náboženskou očistou. Biblické pramene dokazujú, že Izraeliti vedeli, že zmes popola a oleja vytvárala druh gélu na vlasy.
Prví Gréci sa kúpali z estetických dôvodov a evidentne nepoužívali mydlo – telá si čistili kusmi hliny, piesku, popola; potom sa namastili olejom a zoškrabali túto zmes kovovým nástrojom – strigilom. Tiež používali olej s popolom. Šaty sa prali bez mydla v potokoch.
Mydlo bolo podľa starej rímskej legendy pomenované podľa hory Sapo, kde sa obetúvala zver. Dážď zmyl zmes živočíšneho oleja a popola zo spáleného dreva do hliny pozdĺž Tiberu. Ženy zistili že táto „obohatená“ hlina zanechala ich šaty čistejšie bez veľkej námahy.
Germáni a Galovia sú tiež pokladaní za objaviteľov tejto substancie – z loja a popola si farbili vlasy na červeno.
Ako sa rímska civilizácia vyvíjala, rozvíjalo sa i kúpanie. Prvé zo slávnych rímskych kúpeľov zásobované vodou z akvaduktov boli vybudované okolo r.312 pred n.l. Kúpele boli luxusne zariadené a kúpanie sa stalo veľmi populárnym. V druhom storočí n.l. grécky fyzik Galén odporúčal mydlo pre jeho liečebné aj čistiace účinky.
Po páde Ríma v r.467 a následnom zániku týchto zvykov Európa upadla do nezáujmu o verejné zdravie. Tieto životné podmienky napomohli veľkým morom stredoveku, najmä Čiernej smrti štrnásteho storočia. Iba od 17. storočia sa čistenie a kúpanie vrátilo do módy vo väčšine Európy.