Milan
Streda, 27. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Čo je archeomineralógia?
| Dátum pridania: | 29.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 2 040 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
| Pomalé čítanie: | 20m 0s | ||
V antickej dobe sa väčinou používalo prírodné elektrum, starí Rimania a Gréci však niekedy používali aj umelé zliatiny zlata a striebra. Na razenie mincí v Lýdii sa využívalo prírodné elektrum z rozsypov v oblasti Tmolos, či z nánosov riek Pactolos a Hermos.
V staroveku a v stredoveku pochádzala väčšina zlata v „Starom svete“ z Ázie. Európska produkcia bola v porovnaní s ázijskou zanedbateľná. Aj väčšina rímskeho zlata pochádzala z ázijských a afrických zdrojov. Po páde rímskej ríše sa od 8. storočia v strednej, severnej a západnej Európe zlaté mince prakticky nepoužívali. Len v nástupníckych štátoch rímskeho impéria na juhu a juhovýchode kontinentu, obiehal zlatý aureus, ktorého modifikáciou bol zlatý byzantský solidus. Ako kuriozitu možno spomenúť, že ešte roku 1748, keď dostal ruský učenec Lomonosov cársku prémiu 2000 rubľov, musel si ju odviezť na niekoľkých vozoch, pretože Rusi používali len medené obeživo, takže 2000 rubľov vážilo 3,2 tony. Arabi razili po vzore byzantského solidusu svoj zlatý dinár – prvú stredovekú zlatú mincu. Táto sa do Európy dostala v časoch krížových výprav. Pokusy raziť zlaté mince sa začas objavili aj na Sicílii, ale šlo len o ojedinelý pokus, ktorý sa v celkovom kontexte doby trvalo nepresadil. V zbytku Európy sa používal strieborný denár a poldenár. Renesanciu zlatého obeživa priniesla do európskeho prostredia až razba slávnych florentských zlatých florénov. Bohaté zásoby arabského a byzantského zlata umožnili roku 1252 Florencii pristúpiť k razeniu vlastných mincí – florino d´ oro. Táto minca postupne vytlačila z európskeho trhu všetky východné zlaté mince. Od roku 1284 razili svoju zlatú mincu aj Benátky. Od posledného slova nápisu na reverze s postavou Ježiša: SIT.T.XPE.DAT.Q. TV.ISTE.DVCAT sa odvodzuje aj názov „dukát“. V Uhorsku začal zlaté mince raziť až Karol Robert z Anjou (1308-1342): najprv florén a od roku 1331 novú mincu, zvanú dukát.
Ako na základe dlhoročných štúdií zistili Hartman a Nau, staroveké zlato európskej a ázijskej proveniencie možno pomerne ľahko odlíšiť podľa obsahu platiny. Platina sa ako prímes objavuje len u zlata ázijského pôvodu. Platinu obsahujú macedónske statéry Alexandra Veľkého, razené z ukoristeného perského zlata. Tým sa výrazne líšia aj od mincí, ktoré dal raziť jeho otec Filip Druhý z európskeho zlata. Tieto platinu neobsahovali.
Martinek vo svojej práci z roku 1997 uvádza, že „českí“ Kelti Alexandrove mince nielen napodobňovali, ale spočiatku aj roztavovali na vlastnú razbu mincí. Tento názor podporuje výskyt platiny v českom razenom zlate z keltského obdobia.
Zdroje: Agnew, N., 1990: The Getty Adobe Research project at Fort Selden. 1. Experimental design for the rest wall project. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 243-249, Ajb, D., Chiari, G., De Zuane, F., Favaro, M. L. & Bertolin, M. , 1996: Photoluminiscence of some blue natural pigments and related materials. Proc. 5th Int. Conf. On Non-destructive testing. Mineralogical methods and environmental evolution for study and conservation of works of art. ART 96, Budapest, 33-47, Bancroft, P. & Weller, S., 1993: Cornwall´s famous mines. Minera Rec. 24, 4, 259-283, Boyle, R. W., 1979: The geochemistry of gold and its deposits. Bull. Geol. Surv. Can. 280 (Ottawa), 584 p, Bruno, A., Chiari, G., Tossarelli, C. Bultinck, G., 1968: Contribution to the study of the preservation of mad-brick structures. Mesopotamia. 3-4, 443-479, Cipriani, C. & Franchi, L., 1979: Sullapresenca de whewellite fra lecroste di alterazione di monumenti Romani. Boll. Serv. Geol. Ital. 88, 555-564, Diodorus, S., 1950: Diodorus of Sicily. I-XII, Harvard University Press, Cambridge., Ferroni, E., Magaluzzi-Valeri, V. & Rovida, G., 1969: Utilisation de techniques diffractométriques dans létude de la conservation des fresques. In 8éme Colloque sur lanalyse de la matiére. Florence 15/19, Septembre 1969, 4 p, Gettens, R. J., 1962: Maya blue: an unsolved problem in ancient pigments. Am. Antiq. 27, 557-564, Hartman, A. & Nau, E., 1976: Über die spektralanalytische Untersuchung einiger griechischer Philipp- und Alexander- Statere sowie deren keltischer Nachprägungen. Festschrift zum 75-jährigen Besuchen des Würtembergischen Vereins fur Münzkunde. Stuttgart, 7-34, Hosler, D. & Macfarlane, A., 1996: Copper sources, metal production, and metals trade in the late Postclassic Mesoamerica. Science 273, 5383, 1819-1824, Chiari, G., 1990: Chemical surface treatmentand capping techniques of earthen structures a long-term evaluation. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 267-273, Chiari, G., Giordano, A., Menges, G., 1996: Non destructive X-ray diffraction analysis of unprepared samples. Science and Technology for Cultural Heritage, 5, I, 21-36, Chiari, G., 2000: Analisi dei pannegi censori. Michelangelo, capella sistina: documentazione e interpretazioni. I Rapporto sul restauro del Giudizio universale. Monumentt musei e gallerie pontificel. Novara: De Agostini. Cittá del Vaticano. Musei Vaticani, 341-351, Chiari, G., 2000: Mineralogy and cultural heritage. EMU notes in mineralogy, Environmental mineralogy, Vaughan D. J. – Wogelius R. A. Ed., Eötvös University Budapest, Vol. 2, Chapter 10, 351-381, Kaličiak, M., Gabriel M. & Tomas, J. 1983: Žilníkové ložisko volfrámu Hamerdon v juhozápadnom Anglicku. Mineralia Slovaca 15, 5, 471-472, Kleber, R., Maschelein-Kleiner, L. & Thissen, J., 1967: Étude et identification de “Bleu Maya” Stud. Comers. 12, 41-55, Kolníková, E. & Minarovičová, E., 1999: Najstaršie razené zlato na Slovensku (Keltské a rímske mince). Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 435-442, Lechtmann, H., 1980: The central Andes metallurgy without iron. In: Wertime T. Muhly J. Ed. The coming of the age of iron. Yale University Press, New Haven 269-334, Levine, R. M. & Bond, A. R., 1994: The reserves and production in the Russian Federation, Int. Geol. Rev. 36, 301-310, Levy A. H. & Lisensky, J. C., 1978: Crystal structureof sodium sulphatedecahydrate (Glaubert s salt) and sodium tetraborate decahydrate (borax). Redetermination by neutron diffraction. Acta Crystallogr. B34, 3502-3510, Lindsay, J., 1970: The origins of alchemy in Graece-Roman Egypt. Barnes and Noble Inc. New York, 217 p., Martinek, K. P., 1997: Materialzusammensetzung des latenzeitlichen Goldes in Bayern. Kolektiv, Stuttgart, 247-249, Matteini, M., 1991: In review: An assesment of Florentine methods of wall painting conservation based on the use of mineral treatments. In: Cather, C. (ed.). The conservation of wall paintings - Proc. of a symp. Organized by the Courtauld Institute of Arts and of the Getty Conservation Institute, London, July 13-16, 1987, J. Paul Gettz Trust, 137-148, Merwin, H. E., 1931: Chemical analysis of pigments. In: The temple of the warriors of Chichen Itzá, Yucatan. Washington D. C., Carnegie Inst. Of Washington, Publ. No. 406, 356, Rapp, G., 2002: Archeomineralogy, Springer Berlin, 326 p., Rasmussen, S. E., Jørgensen, J. E. & Lundtoft, B., 1996: Structure and phasetransition of Na2SO4. J. Appl.10, 365-371, Reyes-Valerio, C.: 1993: De Bonampak al Templo Mayor – El Azal Maya en Mesoámerica. México. Banco de México, Siglo Veintiuno Ed.
Simon, F. S. & Prinz, W. C., 1980: Gold. United States mineral resources. U. S. Geol. Survey Prof. Paper 820, 263-275, Slánský, B., 1976: Technika v malířské tvorbě. (Praha) Socialistická Akademie, Polytechnická knižnice 187 p., Slavkovský, J., 1999: Zlato v dejinách ľudstva, jeho ťažba a svetové ceny. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 165-170, Smith, D. K., 1994: Zero Background Plates in quartz available form: The Gem Dogout, Pennstate 1652 Princeton Drive, State College, PA 16803, USA, Personal Communication, Taylor, R. G., 1979: Geology of tin deposits. Elsevier, Amsterdam, 386 p., Walace, R. W., 1987: The origin of electrum coinage. Am J. Archaeol 93, 3, 385/397, Zozuláková, K., 1997: Mince Árpádovcov v zbierkach Východoslovenského múzea. Historica Carpathica, 27-28, 35-38, Zozuláková, K. 1999: Razba zlatých mincí v Uhorsku a košická mincovňa. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 453-456
