Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Čo je archeomineralógia?
| Dátum pridania: | 29.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 2 040 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
| Pomalé čítanie: | 20m 0s | ||
Cínové ingoty v tvare písmena H sa do oblasti Stredomoria, kde bol cín potrebný k výrobe bronzu, hojne vyvážali hlavne z Cornwallu.
V Strednej Amerike sa cín vyskytuje hlavne v Mexiku v cínovej provincii Zacatecas. Civilizácia Inkov využívala v období svojej hegemónie v rokoch 1476 až 1532 cín predovšetkým z bolívijských ložísk.
Niektorí archeológovia veria, že časť cínu v staroveku mohla pochádzať aj z baní na Kavkaze. V Japonsku existuje menej významná cínová mineralizácia na ostrove Honšú a veľká časť cínu bezpochyby pochádzala aj z Číny. Hlavne v provincii Hennan prekvitala v období dynastie Shang bronzová metalurgia vysokej úrovne. Mimoriadne veľké ložiská cínu sú známe aj z juhovýchodnej Ázie, hlavne z Malajzie.
Rozlúštiť pôvod cínu v Stredomorí doby bronzovej je značne obtiažne, pretože klasické geochemické metódy tu zlyhávajú. Keďže väčšinu cínu môžeme dnes študovať len v podobe komplexných bronzových zlatin, výskum mikrochemických charakteristických prímesí nevedie k želanému výsledku.
Tajomná “nezničiteľná” modrá farba Mayov
Pozoruhodná kultúra Mayov v Strednej Amerike stavia pred historikov a archeológov nespočetné hádanky. Nemenej hádaniek riešia aj historici umenia. Jednou z nich bola do nedávna aj krásna modrá farba, ktorou Mayovia zdobili svoje početné artefakty, napríklad maľby v Bonampaku. Od nich prevzali toto farbivo aj Aztékovia a hojne ním kolorovali svoje plastiky. Farbivo, ktoré Mayovia používali ostávalo dlho tajomstvom. Jeho vlastnosti sú mimoriadne: vyznačuje sa luminiscenciou, je rezistentné voči všetkým organickým rozpúšťadlám, vriacej kyseline dusičnej pri 250 °C a pod. Pigment farbiva opísal ako prvý až Merwin roku 1931. Gettens v ňom roku 1962 na základe rtg.-difrakčnej analýzy zistil, že základom farbiva je „sacalum“ – mexický íl, bohatý na sekundárny minerál palygorskit (Mg, Al)2 [OH/Si4O10]. 2H2O + 2H2O. Toto dôležité zistenie však ešte stále nevysvetľovalo nič z tajomstva pigmentu. Neskôr Kleber s tímom svojich spolupracovníkov analyzoval farbivo pomocou infračervenej spektroskopie a dokázal v ňom prímes indiga i lístkov anilu (rastliny, používaná na výrobu indiga). Definitívne potvrdenie tohto objavu mu uniklo, pretože napriek veľkému úsiliu sa nepodarilo z farbiva indigo vyextrahovať. Z palygorskitu a indiga pripravil len syntetické farbivo, viac-menej identických vlastností, avšak za použitia technológií, ktoré Mayovia nemohli poznať (napríklad vákuovanie sústavy a pod.). Medzičasom za použitia indukovanej plazmy analyzoval podobné modré farbivo z jednej nástennej maľby z 19. storočia z Havany mineralóg Ajb. Spektrum farbiva bolo podobné, avšak nie identické.
Zdroje: Agnew, N., 1990: The Getty Adobe Research project at Fort Selden. 1. Experimental design for the rest wall project. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 243-249, Ajb, D., Chiari, G., De Zuane, F., Favaro, M. L. & Bertolin, M. , 1996: Photoluminiscence of some blue natural pigments and related materials. Proc. 5th Int. Conf. On Non-destructive testing. Mineralogical methods and environmental evolution for study and conservation of works of art. ART 96, Budapest, 33-47, Bancroft, P. & Weller, S., 1993: Cornwall´s famous mines. Minera Rec. 24, 4, 259-283, Boyle, R. W., 1979: The geochemistry of gold and its deposits. Bull. Geol. Surv. Can. 280 (Ottawa), 584 p, Bruno, A., Chiari, G., Tossarelli, C. Bultinck, G., 1968: Contribution to the study of the preservation of mad-brick structures. Mesopotamia. 3-4, 443-479, Cipriani, C. & Franchi, L., 1979: Sullapresenca de whewellite fra lecroste di alterazione di monumenti Romani. Boll. Serv. Geol. Ital. 88, 555-564, Diodorus, S., 1950: Diodorus of Sicily. I-XII, Harvard University Press, Cambridge., Ferroni, E., Magaluzzi-Valeri, V. & Rovida, G., 1969: Utilisation de techniques diffractométriques dans létude de la conservation des fresques. In 8éme Colloque sur lanalyse de la matiére. Florence 15/19, Septembre 1969, 4 p, Gettens, R. J., 1962: Maya blue: an unsolved problem in ancient pigments. Am. Antiq. 27, 557-564, Hartman, A. & Nau, E., 1976: Über die spektralanalytische Untersuchung einiger griechischer Philipp- und Alexander- Statere sowie deren keltischer Nachprägungen. Festschrift zum 75-jährigen Besuchen des Würtembergischen Vereins fur Münzkunde. Stuttgart, 7-34, Hosler, D. & Macfarlane, A., 1996: Copper sources, metal production, and metals trade in the late Postclassic Mesoamerica. Science 273, 5383, 1819-1824, Chiari, G., 1990: Chemical surface treatmentand capping techniques of earthen structures a long-term evaluation. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 267-273, Chiari, G., Giordano, A., Menges, G., 1996: Non destructive X-ray diffraction analysis of unprepared samples. Science and Technology for Cultural Heritage, 5, I, 21-36, Chiari, G., 2000: Analisi dei pannegi censori. Michelangelo, capella sistina: documentazione e interpretazioni. I Rapporto sul restauro del Giudizio universale. Monumentt musei e gallerie pontificel. Novara: De Agostini. Cittá del Vaticano. Musei Vaticani, 341-351, Chiari, G., 2000: Mineralogy and cultural heritage. EMU notes in mineralogy, Environmental mineralogy, Vaughan D. J. – Wogelius R. A. Ed., Eötvös University Budapest, Vol. 2, Chapter 10, 351-381, Kaličiak, M., Gabriel M. & Tomas, J. 1983: Žilníkové ložisko volfrámu Hamerdon v juhozápadnom Anglicku. Mineralia Slovaca 15, 5, 471-472, Kleber, R., Maschelein-Kleiner, L. & Thissen, J., 1967: Étude et identification de “Bleu Maya” Stud. Comers. 12, 41-55, Kolníková, E. & Minarovičová, E., 1999: Najstaršie razené zlato na Slovensku (Keltské a rímske mince). Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 435-442, Lechtmann, H., 1980: The central Andes metallurgy without iron. In: Wertime T. Muhly J. Ed. The coming of the age of iron. Yale University Press, New Haven 269-334, Levine, R. M. & Bond, A. R., 1994: The reserves and production in the Russian Federation, Int. Geol. Rev. 36, 301-310, Levy A. H. & Lisensky, J. C., 1978: Crystal structureof sodium sulphatedecahydrate (Glaubert s salt) and sodium tetraborate decahydrate (borax). Redetermination by neutron diffraction. Acta Crystallogr. B34, 3502-3510, Lindsay, J., 1970: The origins of alchemy in Graece-Roman Egypt. Barnes and Noble Inc. New York, 217 p., Martinek, K. P., 1997: Materialzusammensetzung des latenzeitlichen Goldes in Bayern. Kolektiv, Stuttgart, 247-249, Matteini, M., 1991: In review: An assesment of Florentine methods of wall painting conservation based on the use of mineral treatments. In: Cather, C. (ed.). The conservation of wall paintings - Proc. of a symp. Organized by the Courtauld Institute of Arts and of the Getty Conservation Institute, London, July 13-16, 1987, J. Paul Gettz Trust, 137-148, Merwin, H. E., 1931: Chemical analysis of pigments. In: The temple of the warriors of Chichen Itzá, Yucatan. Washington D. C., Carnegie Inst. Of Washington, Publ. No. 406, 356, Rapp, G., 2002: Archeomineralogy, Springer Berlin, 326 p., Rasmussen, S. E., Jørgensen, J. E. & Lundtoft, B., 1996: Structure and phasetransition of Na2SO4. J. Appl.10, 365-371, Reyes-Valerio, C.: 1993: De Bonampak al Templo Mayor – El Azal Maya en Mesoámerica. México. Banco de México, Siglo Veintiuno Ed.
Simon, F. S. & Prinz, W. C., 1980: Gold. United States mineral resources. U. S. Geol. Survey Prof. Paper 820, 263-275, Slánský, B., 1976: Technika v malířské tvorbě. (Praha) Socialistická Akademie, Polytechnická knižnice 187 p., Slavkovský, J., 1999: Zlato v dejinách ľudstva, jeho ťažba a svetové ceny. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 165-170, Smith, D. K., 1994: Zero Background Plates in quartz available form: The Gem Dogout, Pennstate 1652 Princeton Drive, State College, PA 16803, USA, Personal Communication, Taylor, R. G., 1979: Geology of tin deposits. Elsevier, Amsterdam, 386 p., Walace, R. W., 1987: The origin of electrum coinage. Am J. Archaeol 93, 3, 385/397, Zozuláková, K., 1997: Mince Árpádovcov v zbierkach Východoslovenského múzea. Historica Carpathica, 27-28, 35-38, Zozuláková, K. 1999: Razba zlatých mincí v Uhorsku a košická mincovňa. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 453-456
