Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Čo je archeomineralógia?
| Dátum pridania: | 29.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 2 040 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
| Pomalé čítanie: | 20m 0s | ||
V čiernej farbe bol identifikovaný grafit – takzvané „čierne olovo“ alebo „plumbago“. Ako biele až sivasté farbivo sa používali ceruzit PbCO3, chabazit (Ca,Na2)[A2lSi4O12].6H2O a sanidín K[AlSi3O8], PbSb. Súčasťou farbív boli aj iné minerály, napríklad muskovit KAl2 (Si3Al)O10 (OH,F)2, kremeň SiO2 resp. kalcit CaCO3. Na tvárach a nahých postavách sa uplatnil ružový cinabarit HgS. Ďalším prírodným minerálnym pigmentom bol realgár As4S4, ktorý dával červené až oranžovo-žlté farbivo. Najlepší maliarsky realgar sa dovážal z Číny, z provincie Hunan, jeho využitie je však známe už zo 14. storočia pr. Kr., keď ho staroegyptskí maliari využívali pri nástennej výzdobe hrobiek. Ďalším červeným farbivom bola “pozuola” (terra Pozzuoli), hlinka vulkanického pôvodu, ktorá sa ťažila hlavne v okolí Neapola.
Za základ žltého farbiva slúžil auripigment As2S3,- takzvaná „kráľovská žltá“, ako žlté až žltkavo-zelené farbivo sa hojne používal bindheimit Pb2Sb2O7 (oxidačný produkt Pb-Sb sulfidických minerálov jamesonitu Pb4FeSb6S14 alebo boulangeritu Pb5Sb4S11). Predával sa pod názvom „neapolská žltá” alebo „antimónová žltá”. Pb-Sb-oxidy Pb3+xSb2O8+x; PbSb208. V hnedých pigmentoch boli doložené goethit FeOOH a maghemit Fe2O3 (s prímesou Pb a Sb). V ružovej až hnedo-ružovej sa zistil hematit Fe2O3 (nazývaný niekedy aj „indická červeň“). Hematit je veľmi dávno využívaným pigmentom. Vynikajúce hematitové farbivo sa do Talianska dovážalo hlavne zo Španielska. Už praveký človek ho využíval pri zhotovovaní jaskynných nástenných malieb (napr. v Lascaux). Takzvaný „arménsky bolus“ - zemitá odroda hematitu s prímesou hlinky a vápenca, sa dovážala z oblasti Perzského zálivu.
Medzi zelenými farbivami, ktoré Michelangelo pri práci používal, bol aj malachit [Cu2(OH)2CO3] známy už zo staroegyptských čias. Okrem malachitu využíval veľký majster pri práci aj zelené okry, pozostávajúce prevažne z glaukonitu (K, Na, Ca)<1 (Al, Fe3+,Fe2+,Mg)2(OH)2(Al0,35Si3,6O10) a seladonitu K0,8(Fe1,43+Mg0,7).(OH)2(Al0,4Si3,6O10). Náleziská zelených okrov sú pomerne vzácne. V Taliansku sa ťažili v okolí Verony, používali sa však aj okry z Cypru. Veronské sa vyznačujú zelenomodrým odtieňom (iné zelené okry, napríklad z Cypru, sú žltozelené a okry oblasti Kadaně v Česku majú zase olivovozelený odtieň).
Ako modrá farba bol používaný lazurit (Na,Ca)8[(SO4S,Cl)2 (AlSiO4)6]. Modrá farba, získavaná z tzv. „lapis lazuli“ (tj. z lazuritu) bola v období renesancie veľmi obľúbená. Používala sa hlavne na zvýraznenie sýtej modrej farby rúcha Panny Márie a Dieťaťa. Jej cena často prevyšovala cenu zlata.
Zdroje: Agnew, N., 1990: The Getty Adobe Research project at Fort Selden. 1. Experimental design for the rest wall project. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 243-249, Ajb, D., Chiari, G., De Zuane, F., Favaro, M. L. & Bertolin, M. , 1996: Photoluminiscence of some blue natural pigments and related materials. Proc. 5th Int. Conf. On Non-destructive testing. Mineralogical methods and environmental evolution for study and conservation of works of art. ART 96, Budapest, 33-47, Bancroft, P. & Weller, S., 1993: Cornwall´s famous mines. Minera Rec. 24, 4, 259-283, Boyle, R. W., 1979: The geochemistry of gold and its deposits. Bull. Geol. Surv. Can. 280 (Ottawa), 584 p, Bruno, A., Chiari, G., Tossarelli, C. Bultinck, G., 1968: Contribution to the study of the preservation of mad-brick structures. Mesopotamia. 3-4, 443-479, Cipriani, C. & Franchi, L., 1979: Sullapresenca de whewellite fra lecroste di alterazione di monumenti Romani. Boll. Serv. Geol. Ital. 88, 555-564, Diodorus, S., 1950: Diodorus of Sicily. I-XII, Harvard University Press, Cambridge., Ferroni, E., Magaluzzi-Valeri, V. & Rovida, G., 1969: Utilisation de techniques diffractométriques dans létude de la conservation des fresques. In 8éme Colloque sur lanalyse de la matiére. Florence 15/19, Septembre 1969, 4 p, Gettens, R. J., 1962: Maya blue: an unsolved problem in ancient pigments. Am. Antiq. 27, 557-564, Hartman, A. & Nau, E., 1976: Über die spektralanalytische Untersuchung einiger griechischer Philipp- und Alexander- Statere sowie deren keltischer Nachprägungen. Festschrift zum 75-jährigen Besuchen des Würtembergischen Vereins fur Münzkunde. Stuttgart, 7-34, Hosler, D. & Macfarlane, A., 1996: Copper sources, metal production, and metals trade in the late Postclassic Mesoamerica. Science 273, 5383, 1819-1824, Chiari, G., 1990: Chemical surface treatmentand capping techniques of earthen structures a long-term evaluation. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 267-273, Chiari, G., Giordano, A., Menges, G., 1996: Non destructive X-ray diffraction analysis of unprepared samples. Science and Technology for Cultural Heritage, 5, I, 21-36, Chiari, G., 2000: Analisi dei pannegi censori. Michelangelo, capella sistina: documentazione e interpretazioni. I Rapporto sul restauro del Giudizio universale. Monumentt musei e gallerie pontificel. Novara: De Agostini. Cittá del Vaticano. Musei Vaticani, 341-351, Chiari, G., 2000: Mineralogy and cultural heritage. EMU notes in mineralogy, Environmental mineralogy, Vaughan D. J. – Wogelius R. A. Ed., Eötvös University Budapest, Vol. 2, Chapter 10, 351-381, Kaličiak, M., Gabriel M. & Tomas, J. 1983: Žilníkové ložisko volfrámu Hamerdon v juhozápadnom Anglicku. Mineralia Slovaca 15, 5, 471-472, Kleber, R., Maschelein-Kleiner, L. & Thissen, J., 1967: Étude et identification de “Bleu Maya” Stud. Comers. 12, 41-55, Kolníková, E. & Minarovičová, E., 1999: Najstaršie razené zlato na Slovensku (Keltské a rímske mince). Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 435-442, Lechtmann, H., 1980: The central Andes metallurgy without iron. In: Wertime T. Muhly J. Ed. The coming of the age of iron. Yale University Press, New Haven 269-334, Levine, R. M. & Bond, A. R., 1994: The reserves and production in the Russian Federation, Int. Geol. Rev. 36, 301-310, Levy A. H. & Lisensky, J. C., 1978: Crystal structureof sodium sulphatedecahydrate (Glaubert s salt) and sodium tetraborate decahydrate (borax). Redetermination by neutron diffraction. Acta Crystallogr. B34, 3502-3510, Lindsay, J., 1970: The origins of alchemy in Graece-Roman Egypt. Barnes and Noble Inc. New York, 217 p., Martinek, K. P., 1997: Materialzusammensetzung des latenzeitlichen Goldes in Bayern. Kolektiv, Stuttgart, 247-249, Matteini, M., 1991: In review: An assesment of Florentine methods of wall painting conservation based on the use of mineral treatments. In: Cather, C. (ed.). The conservation of wall paintings - Proc. of a symp. Organized by the Courtauld Institute of Arts and of the Getty Conservation Institute, London, July 13-16, 1987, J. Paul Gettz Trust, 137-148, Merwin, H. E., 1931: Chemical analysis of pigments. In: The temple of the warriors of Chichen Itzá, Yucatan. Washington D. C., Carnegie Inst. Of Washington, Publ. No. 406, 356, Rapp, G., 2002: Archeomineralogy, Springer Berlin, 326 p., Rasmussen, S. E., Jørgensen, J. E. & Lundtoft, B., 1996: Structure and phasetransition of Na2SO4. J. Appl.10, 365-371, Reyes-Valerio, C.: 1993: De Bonampak al Templo Mayor – El Azal Maya en Mesoámerica. México. Banco de México, Siglo Veintiuno Ed.
Simon, F. S. & Prinz, W. C., 1980: Gold. United States mineral resources. U. S. Geol. Survey Prof. Paper 820, 263-275, Slánský, B., 1976: Technika v malířské tvorbě. (Praha) Socialistická Akademie, Polytechnická knižnice 187 p., Slavkovský, J., 1999: Zlato v dejinách ľudstva, jeho ťažba a svetové ceny. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 165-170, Smith, D. K., 1994: Zero Background Plates in quartz available form: The Gem Dogout, Pennstate 1652 Princeton Drive, State College, PA 16803, USA, Personal Communication, Taylor, R. G., 1979: Geology of tin deposits. Elsevier, Amsterdam, 386 p., Walace, R. W., 1987: The origin of electrum coinage. Am J. Archaeol 93, 3, 385/397, Zozuláková, K., 1997: Mince Árpádovcov v zbierkach Východoslovenského múzea. Historica Carpathica, 27-28, 35-38, Zozuláková, K. 1999: Razba zlatých mincí v Uhorsku a košická mincovňa. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 453-456
