Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Čo je archeomineralógia?
Dátum pridania: | 29.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Ľudovít | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 040 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
Pomalé čítanie: | 20m 0s |
Najstaršie známe využitie tohto minerálneho pigmentu poznáme z Afganistanu, kde bol identifikovaný na niektorých nástenných maľbách zo 6. a 7. storočia. Získavala sa ručným trením lazuritu. Tento pigment sa veľmi podobá odtieňom v antike hojne používanej „egyptskej modrej,“ ktorej výrobné tajomstvo sa v 4. storočí stratilo a už nikdy nebolo objasnené. Hoci Michelangelo použil na svojich nástenných maľbách rovnako organické ako neorganické farbivá, zdá sa, že vedome uprednostňoval minerálne anorganické pigmenty, ktoré sa voči svojim organickým proťajškom spravidla vyznačujú mimoriadnou stálosťou a odolnosťou proti svetlu, poveternostným a chemickým vplyvom. Identifikovanie jednotlivých pigmentov malo preto rozhodujúci význam pri hľadaní vhodných postupov pri čistení a reštaurovaní vzácnych renesančných fresiek, ktoré patria k najdrahocennejším pokladom svetového kultúrneho dedičstva.
Konzervovanie pamiatok ako úloha pre geochemika a mineralóga
Poznatky z geochémie, mineralógie či archeomineralógie. sa vo väčšine prípadov dajú významne uplatniť aj pri konzervátorských prácach na rôznych stavbách, sochách a iných artefaktoch. Tieto možnosti možno dobre dokumentovať na príklade Templo Mayor v Mexico City. V póroch tesaného vulkanického kameňa sa podarilo zistiť výskyt kryštálikov bielych solí. Tieto boli identifikované ako zmes sádrovca (Ca(SO4).2H2O) a thenarditu - bezvodého síranu sodného Na2SO4. Tesané kamene boli v šesťdesiatych rokoch 20. storočia spojené Portlandským cementom, ktorý sa stal zdrojom rozpustných síranov. Zhubný účinok sodných síranov na stavbu spočíva v ich schopnosti ľahko absorbovať vodu a tvoriť niekoľko hydratovaných kryštálov. Tieto kryštály sú v rámci klimatických podmienok stabilné pri rôznych teplotách a pri rôznej vlhkosti. Často dochádza k prechodu na rôzne formy hydratovaných síranov aj v rámci jedného dňa. Najvodnatejšia forma s 10 molekulami vody sa volá mirabilit Na2(SO4).10H2O. V póroch kameňa tvorí mimoriadne dlhé kryštály. Tieto v dôsledku adsorbcie vody z ovzdušia zväčšujú voči bezvodej forme štvornásobne svoj objem a trhajú skalu. Napriek týmto zisteniam a doporučeniam, aby sa Portlandský cement nevyužíval pri prácach s poréznym stavebným kameňom, sa tento stále pri reštauračných prácach využíva aj naďalej a spôsobuje veľké škody.
S podobnými problémami sa hojne stretávame aj v našich podmienkach. Niet mesta, v ktorom by zasoľovanie nespôsobovalo deštrukciu muriva, omietok či kamenných obkladových materiálov. Tento proces sa najvýznamnejšie prejavuje na miestach, ktoré sú vystavené značným teplotným výkyvom a zmenám vlhkosti ovzdušia.
Zdroje: Agnew, N., 1990: The Getty Adobe Research project at Fort Selden. 1. Experimental design for the rest wall project. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 243-249, Ajb, D., Chiari, G., De Zuane, F., Favaro, M. L. & Bertolin, M. , 1996: Photoluminiscence of some blue natural pigments and related materials. Proc. 5th Int. Conf. On Non-destructive testing. Mineralogical methods and environmental evolution for study and conservation of works of art. ART 96, Budapest, 33-47, Bancroft, P. & Weller, S., 1993: Cornwall´s famous mines. Minera Rec. 24, 4, 259-283, Boyle, R. W., 1979: The geochemistry of gold and its deposits. Bull. Geol. Surv. Can. 280 (Ottawa), 584 p, Bruno, A., Chiari, G., Tossarelli, C. Bultinck, G., 1968: Contribution to the study of the preservation of mad-brick structures. Mesopotamia. 3-4, 443-479, Cipriani, C. & Franchi, L., 1979: Sullapresenca de whewellite fra lecroste di alterazione di monumenti Romani. Boll. Serv. Geol. Ital. 88, 555-564, Diodorus, S., 1950: Diodorus of Sicily. I-XII, Harvard University Press, Cambridge., Ferroni, E., Magaluzzi-Valeri, V. & Rovida, G., 1969: Utilisation de techniques diffractométriques dans létude de la conservation des fresques. In 8éme Colloque sur lanalyse de la matiére. Florence 15/19, Septembre 1969, 4 p, Gettens, R. J., 1962: Maya blue: an unsolved problem in ancient pigments. Am. Antiq. 27, 557-564, Hartman, A. & Nau, E., 1976: Über die spektralanalytische Untersuchung einiger griechischer Philipp- und Alexander- Statere sowie deren keltischer Nachprägungen. Festschrift zum 75-jährigen Besuchen des Würtembergischen Vereins fur Münzkunde. Stuttgart, 7-34, Hosler, D. & Macfarlane, A., 1996: Copper sources, metal production, and metals trade in the late Postclassic Mesoamerica. Science 273, 5383, 1819-1824, Chiari, G., 1990: Chemical surface treatmentand capping techniques of earthen structures a long-term evaluation. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 267-273, Chiari, G., Giordano, A., Menges, G., 1996: Non destructive X-ray diffraction analysis of unprepared samples. Science and Technology for Cultural Heritage, 5, I, 21-36, Chiari, G., 2000: Analisi dei pannegi censori. Michelangelo, capella sistina: documentazione e interpretazioni. I Rapporto sul restauro del Giudizio universale. Monumentt musei e gallerie pontificel. Novara: De Agostini. Cittá del Vaticano. Musei Vaticani, 341-351, Chiari, G., 2000: Mineralogy and cultural heritage. EMU notes in mineralogy, Environmental mineralogy, Vaughan D. J. – Wogelius R. A. Ed., Eötvös University Budapest, Vol. 2, Chapter 10, 351-381, Kaličiak, M., Gabriel M. & Tomas, J. 1983: Žilníkové ložisko volfrámu Hamerdon v juhozápadnom Anglicku. Mineralia Slovaca 15, 5, 471-472, Kleber, R., Maschelein-Kleiner, L. & Thissen, J., 1967: Étude et identification de “Bleu Maya” Stud. Comers. 12, 41-55, Kolníková, E. & Minarovičová, E., 1999: Najstaršie razené zlato na Slovensku (Keltské a rímske mince). Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 435-442, Lechtmann, H., 1980: The central Andes metallurgy without iron. In: Wertime T. Muhly J. Ed. The coming of the age of iron. Yale University Press, New Haven 269-334, Levine, R. M. & Bond, A. R., 1994: The reserves and production in the Russian Federation, Int. Geol. Rev. 36, 301-310, Levy A. H. & Lisensky, J. C., 1978: Crystal structureof sodium sulphatedecahydrate (Glaubert s salt) and sodium tetraborate decahydrate (borax). Redetermination by neutron diffraction. Acta Crystallogr. B34, 3502-3510, Lindsay, J., 1970: The origins of alchemy in Graece-Roman Egypt. Barnes and Noble Inc. New York, 217 p., Martinek, K. P., 1997: Materialzusammensetzung des latenzeitlichen Goldes in Bayern. Kolektiv, Stuttgart, 247-249, Matteini, M., 1991: In review: An assesment of Florentine methods of wall painting conservation based on the use of mineral treatments. In: Cather, C. (ed.). The conservation of wall paintings - Proc. of a symp. Organized by the Courtauld Institute of Arts and of the Getty Conservation Institute, London, July 13-16, 1987, J. Paul Gettz Trust, 137-148, Merwin, H. E., 1931: Chemical analysis of pigments. In: The temple of the warriors of Chichen Itzá, Yucatan. Washington D. C., Carnegie Inst. Of Washington, Publ. No. 406, 356, Rapp, G., 2002: Archeomineralogy, Springer Berlin, 326 p., Rasmussen, S. E., Jørgensen, J. E. & Lundtoft, B., 1996: Structure and phasetransition of Na2SO4. J. Appl.10, 365-371, Reyes-Valerio, C.: 1993: De Bonampak al Templo Mayor – El Azal Maya en Mesoámerica. México. Banco de México, Siglo Veintiuno Ed.
Simon, F. S. & Prinz, W. C., 1980: Gold. United States mineral resources. U. S. Geol. Survey Prof. Paper 820, 263-275, Slánský, B., 1976: Technika v malířské tvorbě. (Praha) Socialistická Akademie, Polytechnická knižnice 187 p., Slavkovský, J., 1999: Zlato v dejinách ľudstva, jeho ťažba a svetové ceny. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 165-170, Smith, D. K., 1994: Zero Background Plates in quartz available form: The Gem Dogout, Pennstate 1652 Princeton Drive, State College, PA 16803, USA, Personal Communication, Taylor, R. G., 1979: Geology of tin deposits. Elsevier, Amsterdam, 386 p., Walace, R. W., 1987: The origin of electrum coinage. Am J. Archaeol 93, 3, 385/397, Zozuláková, K., 1997: Mince Árpádovcov v zbierkach Východoslovenského múzea. Historica Carpathica, 27-28, 35-38, Zozuláková, K. 1999: Razba zlatých mincí v Uhorsku a košická mincovňa. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 453-456