Pred niekoľkými desaťročiami bolo ťažké hovoriť o súvislostiach medzi geochémiou, mineralógiou a kultúrnym dedičstvom. Až začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sa vyčlenili interdisciplinárne vedné odbory archeopetrológia a archeomineralógia. Tieto nové vedné odbory pomerne rýchlo našli dôležité uplatnenie v objasňovaní pôvodu a zloženia kultúrnych artefaktov, čím následne umožnili vytváranie vhodných predpokladov pre ich konzervovanie a zachovanie ako významného kultúrneho dedičstva ľudstva. Jedným z dôvodov obmedzeného využitia spomínaných vedných disciplín je azda skutočnosť, že problémy spojené s konzervátorskými prácami a technikami sú pre mnohých výskumných pracovníkov na prvý pohľad málo stimulujúce, ďalším dôvodom môže byť aj nedostatočné docenenie mineralogických a petrologických poznatkov zo strany reštaurátorov. Nové možnosti archeomineralógie sa pokúsime ukázať na niekoľkých príkladoch.
Trochu netradične o zlate
Zlato sa pre svoju krásu a trvanlivosť pokladalo za drahý a ušľachtilý kov už od predhistorických dôb. Podľa antických bájí objavil zlato Feničan Cadmus, podľa iných povestí našiel prvé zlato Thoas v horách Trácie. Patrí medzi prvé kovy, ktoré človek začal využívať. Dokazujú to početné archeologické nálezy. Celkový doteraz vyťažený objem zlata vo svete sa odhaduje na asi 136 tisíc ton. Z tohto množstva sa v 20. storočí vyťažilo 81 %. Do konca 15. storočia sa vyťažilo asi 12 tisíc ton zlata a v nasledujúcich štyroch storočiach 14160 ton. Vynikajúce antikorózne vlastnosti, pekná farba a tvrdosť (2,5 – 3) v závislosti od prímesí iných kovov, predovšetkým striebra, medi, platiny a bizmutu, predurčili zlato na využívanie v klenotníctve a neskôr v mincovníctve, bankovníctve, chemickom priemysle a elektro-technike. „Čisté zlato” sa v prírode nevyskytuje. Obsahuje vždy nejaké charakteristické prímesi. Tak napríklad zlato s prímesou rhódia pochádza z Kolumbie a Mexika, zlato s prímesou medi je známe predovšetkým zo staroegyptských a marockých ložísk. Obsah medi v prírodnom zlate môže dosahovať až 20 %. Paládiové zlato sa ťaží napríklad v Brazílii, aurostibit (antimón obsahujúce zlato) je známy z oblasti Kutnej Hory a Milešova, z Rhodézie či z Yellowknife v Kanade. Najčastejšie sa vyskytuje zliatina zlata so striebrom. Pokiaľ obsahuje do 20 % striebra, nazýva sa elektrum, obsah striebra však môže túto hodnotu aj značne presahovať.
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Čo je archeomineralógia?
| Dátum pridania: | 29.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 2 040 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
| Pomalé čítanie: | 20m 0s | ||
Zdroje: Agnew, N., 1990: The Getty Adobe Research project at Fort Selden. 1. Experimental design for the rest wall project. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 243-249, Ajb, D., Chiari, G., De Zuane, F., Favaro, M. L. & Bertolin, M. , 1996: Photoluminiscence of some blue natural pigments and related materials. Proc. 5th Int. Conf. On Non-destructive testing. Mineralogical methods and environmental evolution for study and conservation of works of art. ART 96, Budapest, 33-47, Bancroft, P. & Weller, S., 1993: Cornwall´s famous mines. Minera Rec. 24, 4, 259-283, Boyle, R. W., 1979: The geochemistry of gold and its deposits. Bull. Geol. Surv. Can. 280 (Ottawa), 584 p, Bruno, A., Chiari, G., Tossarelli, C. Bultinck, G., 1968: Contribution to the study of the preservation of mad-brick structures. Mesopotamia. 3-4, 443-479, Cipriani, C. & Franchi, L., 1979: Sullapresenca de whewellite fra lecroste di alterazione di monumenti Romani. Boll. Serv. Geol. Ital. 88, 555-564, Diodorus, S., 1950: Diodorus of Sicily. I-XII, Harvard University Press, Cambridge., Ferroni, E., Magaluzzi-Valeri, V. & Rovida, G., 1969: Utilisation de techniques diffractométriques dans létude de la conservation des fresques. In 8éme Colloque sur lanalyse de la matiére. Florence 15/19, Septembre 1969, 4 p, Gettens, R. J., 1962: Maya blue: an unsolved problem in ancient pigments. Am. Antiq. 27, 557-564, Hartman, A. & Nau, E., 1976: Über die spektralanalytische Untersuchung einiger griechischer Philipp- und Alexander- Statere sowie deren keltischer Nachprägungen. Festschrift zum 75-jährigen Besuchen des Würtembergischen Vereins fur Münzkunde. Stuttgart, 7-34, Hosler, D. & Macfarlane, A., 1996: Copper sources, metal production, and metals trade in the late Postclassic Mesoamerica. Science 273, 5383, 1819-1824, Chiari, G., 1990: Chemical surface treatmentand capping techniques of earthen structures a long-term evaluation. In 6th Int. Conf. On the Conservation of Eathern Architecture. Adobe 90 preprints. Las Cruces (N. Mex.) The Getty Conservation Institute, 267-273, Chiari, G., Giordano, A., Menges, G., 1996: Non destructive X-ray diffraction analysis of unprepared samples. Science and Technology for Cultural Heritage, 5, I, 21-36, Chiari, G., 2000: Analisi dei pannegi censori. Michelangelo, capella sistina: documentazione e interpretazioni. I Rapporto sul restauro del Giudizio universale. Monumentt musei e gallerie pontificel. Novara: De Agostini. Cittá del Vaticano. Musei Vaticani, 341-351, Chiari, G., 2000: Mineralogy and cultural heritage. EMU notes in mineralogy, Environmental mineralogy, Vaughan D. J. – Wogelius R. A. Ed., Eötvös University Budapest, Vol. 2, Chapter 10, 351-381, Kaličiak, M., Gabriel M. & Tomas, J. 1983: Žilníkové ložisko volfrámu Hamerdon v juhozápadnom Anglicku. Mineralia Slovaca 15, 5, 471-472, Kleber, R., Maschelein-Kleiner, L. & Thissen, J., 1967: Étude et identification de “Bleu Maya” Stud. Comers. 12, 41-55, Kolníková, E. & Minarovičová, E., 1999: Najstaršie razené zlato na Slovensku (Keltské a rímske mince). Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 435-442, Lechtmann, H., 1980: The central Andes metallurgy without iron. In: Wertime T. Muhly J. Ed. The coming of the age of iron. Yale University Press, New Haven 269-334, Levine, R. M. & Bond, A. R., 1994: The reserves and production in the Russian Federation, Int. Geol. Rev. 36, 301-310, Levy A. H. & Lisensky, J. C., 1978: Crystal structureof sodium sulphatedecahydrate (Glaubert s salt) and sodium tetraborate decahydrate (borax). Redetermination by neutron diffraction. Acta Crystallogr. B34, 3502-3510, Lindsay, J., 1970: The origins of alchemy in Graece-Roman Egypt. Barnes and Noble Inc. New York, 217 p., Martinek, K. P., 1997: Materialzusammensetzung des latenzeitlichen Goldes in Bayern. Kolektiv, Stuttgart, 247-249, Matteini, M., 1991: In review: An assesment of Florentine methods of wall painting conservation based on the use of mineral treatments. In: Cather, C. (ed.). The conservation of wall paintings - Proc. of a symp. Organized by the Courtauld Institute of Arts and of the Getty Conservation Institute, London, July 13-16, 1987, J. Paul Gettz Trust, 137-148, Merwin, H. E., 1931: Chemical analysis of pigments. In: The temple of the warriors of Chichen Itzá, Yucatan. Washington D. C., Carnegie Inst. Of Washington, Publ. No. 406, 356, Rapp, G., 2002: Archeomineralogy, Springer Berlin, 326 p., Rasmussen, S. E., Jørgensen, J. E. & Lundtoft, B., 1996: Structure and phasetransition of Na2SO4. J. Appl.10, 365-371, Reyes-Valerio, C.: 1993: De Bonampak al Templo Mayor – El Azal Maya en Mesoámerica. México. Banco de México, Siglo Veintiuno Ed.
Simon, F. S. & Prinz, W. C., 1980: Gold. United States mineral resources. U. S. Geol. Survey Prof. Paper 820, 263-275, Slánský, B., 1976: Technika v malířské tvorbě. (Praha) Socialistická Akademie, Polytechnická knižnice 187 p., Slavkovský, J., 1999: Zlato v dejinách ľudstva, jeho ťažba a svetové ceny. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 165-170, Smith, D. K., 1994: Zero Background Plates in quartz available form: The Gem Dogout, Pennstate 1652 Princeton Drive, State College, PA 16803, USA, Personal Communication, Taylor, R. G., 1979: Geology of tin deposits. Elsevier, Amsterdam, 386 p., Walace, R. W., 1987: The origin of electrum coinage. Am J. Archaeol 93, 3, 385/397, Zozuláková, K., 1997: Mince Árpádovcov v zbierkach Východoslovenského múzea. Historica Carpathica, 27-28, 35-38, Zozuláková, K. 1999: Razba zlatých mincí v Uhorsku a košická mincovňa. Mineralia Slovaca, 3-4, 31, 453-456
