Niektoré sa sťahujú do teplejších krajín, kým iné spia zimným spánkom.
Flóra: Mravce si robia obrovské hniezda ( mraveniská ) s mnohými chodbičkami z konárikov a mŕtvych listov. Lovia hmyz, ktorý zabíjajú tak, že ho postriekajú kyselinou mravčou. Brhlík obyčajný lezie po strome hlavou nadol a žerie hmyz, ktorý nenašiel kôrovník dlhoprstý. Žerie aj žalude, ktoré najprv zatlačí do kôry a potom vyďobáva svojím „sekerkovitým“ zobákom. Obaľovač zelený trávi deň na spodnej strane dubového listu. Jeho húsenice sa na jar živia mladými lístkami a sú schopné dočista ohlodať všetky konáre. Larvy týchto chrobákov žijú v hnijúcom lístí napadanom pod dubom. Dospelé samce navzájom často bojujú, pričom používajú horné čeľuste tak ako jelene parohy. Žižiavky žijú vo vlhkom lístí pod dubom. Na slnku by vyschli, preto sa pohybujú len v noci, keď sa kŕmia zahnívajúcimi listami, kôrou a hubami. Rovnako aj nasledujúce dve zvieratá patria k nočným tvorom tak ako žižiavka. Kuna rybárska je zviera podobné lasici. Žije väčšinou na stromoch a vie sa veľmi rýchlo pohybovať, predbehne aj vevericu. Poľuje na urzony a iné malé zvieratá. Vynikajúci sluch, dobrý zrak, zahnutý zobák a ostré pazúry robia z myšiarky ušatej neľútostného lovca malých zvierat. Jej dlhé uši sú vlastne len vztýčené perá. Ďatle sú obdivuhodne prispôsobené lesnému životu. Hniezdia v dutinách stromov a živia sa hmyzom, ktorý vyťahujú spod kôry svojimi dlhými jazykmi. Medveď baribal sa vie veľmi dobre šplhať po stromoch. Každý deň trávi hľadaním potravy: vyberá med z včelích hniezd, zbiera lesné plody, vyhľadáva mŕtve zvieratá, ba dokonca loví ryby. Urzony majú silné pazúry, ktoré im pomáhajú pri lezení na stromy, kde sa živia kôrou. Pred dravcami sa chránia naježením svojich ostrých pichliačov. Motýle, ako vidlochvost, trávia väčšinu krátkeho leta pitím nektáru a kladením vajíčok na lúčne kvety. Často sa usadzujú blízko vody.