Život v lese

Naprieč severnými územiami Európy, Ázie a Severnej Ameriky sa tiahne husté pásmo večne zeleného lesa. Rastú tu blízko seba vysoké ihličnany, napr. borovica, jedľa a smrek, a keďže ich konáre sú husto porastené ihličím, bránia prenikaniu svetla, a tak pod nimi rastie len málo rastlín. Ďalšie druhy vegetácie možno nájsť len na čistinách alebo pri riekach a jazerách. Zimy sú v severských lesoch dlhé a veľmi studené a zem je tu ukrytá hlboko pod snehom až šesť mesiacov do roka. Aby stromy vydržali ľadovú zimu, musia byť otužilé. Namiesto listov majú tvrdé, voskovité ihličie a ich konáre sa zvažujú nadol, takže po nich sneh ľahko skĺzne.
Vo všetkých severských lesoch žijú tie isté typy zvierat, ktoré sa prispôsobili tvrdým podmienkam a zmenám pri striedaní sa ročných období. Mnohé z nich cez zimu spia zimným spánkom alebo sa sťahujú do teplejších oblastí s dostatkom potravy. Zvieratá, ktoré nehibernujú, si cez teplé letné mesiace zhromažďujú zásoby potravy, čím sa živia v zime. Mnohé z nich majú srsť, ktorá v zime zbelie, a tak im pomáha maskovať sa na snehu.
Les sa zdá byť tmavým, tichým miestom, kde sa toho veľa nedeje, ale na jar a na jeseň ožíva.
Počas týždňov krátkeho lesa sa hlboko v borovicových lesoch Severnej Ameriky zvieratá zhromažďujú pri rieke, aby sa tu nakŕmili, napojili a vybudovali si hniezda či iné domovy. Malé vtáky a zvieratká zbierajú zo stromov semená, bobry usilovne pracujú na stavbe hrádzí, zatiaľ čo väčšie zvieratá si vyhľadávajú potravu, ktorá im pomôže prežiť zimu. Jediný strom poskytuje potravu, úkryt a lovecký revír úžasnému množstvu rozmanitých zvierat. V dutinách kmeňa spávajú sovy a veverice, v konároch hniezdia vtáky, v puklinách kôry sa schovávajú pavúky a v lístí žijú stovky druhov hmyzu. Strom a jeho obyvatelia tvoria potravinový reťazec. Strom vyživuje voda a nerastné látky v pôde, ako aj slnečné svetlo, jeho listy, kvety, plody, ba dokonca aj samo drevo žerú zástupcovia hmyzu, vtákov a malých cicavcov, ktoré na strome žijú. Tieto tvory sú zas požierané väčšími zvieratami, ktoré nakoniec umierajú a rozložia sa do pôdy. Teda strom je akýmsi samostatným miniatúrnym svetom.
Život opadavého listnatého stromu, napr. duba, sa riadi podľa ročného cyklu. Na jar a v lete tu panuje horúčkovitá aktivita. vtáky hodujú na množstve hmyzu, ktorý sa kŕmi novými listami. Potom nasleduje pokojnejšie obdobie jesene a zimy. Strom stráca svoje lístie a zvieratá sú menej pohyblivé.

Niektoré sa sťahujú do teplejších krajín, kým iné spia zimným spánkom.
Flóra: Mravce si robia obrovské hniezda ( mraveniská ) s mnohými chodbičkami z konárikov a mŕtvych listov. Lovia hmyz, ktorý zabíjajú tak, že ho postriekajú kyselinou mravčou. Brhlík obyčajný lezie po strome hlavou nadol a žerie hmyz, ktorý nenašiel kôrovník dlhoprstý. Žerie aj žalude, ktoré najprv zatlačí do kôry a potom vyďobáva svojím „sekerkovitým“ zobákom. Obaľovač zelený trávi deň na spodnej strane dubového listu. Jeho húsenice sa na jar živia mladými lístkami a sú schopné dočista ohlodať všetky konáre. Larvy týchto chrobákov žijú v hnijúcom lístí napadanom pod dubom. Dospelé samce navzájom často bojujú, pričom používajú horné čeľuste tak ako jelene parohy. Žižiavky žijú vo vlhkom lístí pod dubom. Na slnku by vyschli, preto sa pohybujú len v noci, keď sa kŕmia zahnívajúcimi listami, kôrou a hubami. Rovnako aj nasledujúce dve zvieratá patria k nočným tvorom tak ako žižiavka. Kuna rybárska je zviera podobné lasici. Žije väčšinou na stromoch a vie sa veľmi rýchlo pohybovať, predbehne aj vevericu. Poľuje na urzony a iné malé zvieratá. Vynikajúci sluch, dobrý zrak, zahnutý zobák a ostré pazúry robia z myšiarky ušatej neľútostného lovca malých zvierat. Jej dlhé uši sú vlastne len vztýčené perá. Ďatle sú obdivuhodne prispôsobené lesnému životu. Hniezdia v dutinách stromov a živia sa hmyzom, ktorý vyťahujú spod kôry svojimi dlhými jazykmi. Medveď baribal sa vie veľmi dobre šplhať po stromoch. Každý deň trávi hľadaním potravy: vyberá med z včelích hniezd, zbiera lesné plody, vyhľadáva mŕtve zvieratá, ba dokonca loví ryby. Urzony majú silné pazúry, ktoré im pomáhajú pri lezení na stromy, kde sa živia kôrou. Pred dravcami sa chránia naježením svojich ostrých pichliačov. Motýle, ako vidlochvost, trávia väčšinu krátkeho leta pitím nektáru a kladením vajíčok na lúčne kvety. Často sa usadzujú blízko vody.