referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Utorok, 28. januára 2020
Národný park Veľká Fatra - NAPAVF
Dátum pridania: 02.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: madida
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 932
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
Územie pohoria Veľká Fatra bolo za narodný park vyhlásené 6.3.2002.
Má rozlohu 40 371 ha a rozmery v smere západ-východ 30 km, v smere sever-juh 50 km. Národný park Veľká Fatra má skratku NAPAVF.
Geografia

Hrebeň pohoria Veľkej Fatry sa tiahne S-J smerom. Prirodzenú vychodnu hranicu tvori rieka Turiec, zapadnu potok Revúcka, neskôr Korytnicka dolina a sedlo Donovaly, juzna hranica prebieha Starohorskou a Harmaneckou dolinou. Na severe k pohoriu patri aj čast nad Vahom zvana Šipska Fatra. Pohorie teda siaha až k Orave a Likavskemu potoku.
Na západe hraničí s Turčianskou kotlinou, na severe s Malou Fatrou a Chočskými vrchmi, na severovýchode s Liptovskou kotlinou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s Kremnickými vrchmi.
Najvyšším vrcholom Veľkej Fatry je Ostredok (1592m nad morom). Ďalšie vrcholy sú Zvolen (1402m), Krížna (1574m), Ploská (1532m), Borišov (1510m), Kľak (1394m), Rakytov (1567m), Tlstá (1373m) a Smrekovica (1485m).
Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Tento výškový rozdiel ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry kde sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. Podrobnejšie je Veľkú Fatru možné rozdeliť na 4 nasledujúce celky:
1. Krížňanská Veľká Fatra, ktorá zaberá najväčšiu plochu. Pozostáva z plochého trávnatého južného hrebeňa s vrcholmi Ostredok (1592), Krížna (1574), Ploská (1532), Suchý (1551) Borišov (1512) a celým radom ostatných. Táto oblasť je pramennou oblasťou mnohých potokov, ako Necpalský, Gaderský, Ľubochnianka a mnohé iné. 2. Turčianska Veľká Fatra, zabera západnú časť. Tvorí ho masív Tlstej (1414), Smrekova (1441) a Smrekovice (1415). Charakteristickou črtou je prítomnosť bizarných dolomitovo-vápencových brál v okolí Kráľovej studne, Blatnickej, Gaderskej, Necpalskej, Belanskej a Žarnovicovej doliny.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: www.google.sk
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.