Biodiverzita

Čo je biologická diverzita
Biologická diverzita je rozmanitosť života na Zemi zahŕňajúca milióny druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, spletité ekosystémy, ktoré vytvárajú, a všetky gény, ktoré obsahujú. Je výsledkom dlhodobého vývoja. Z hľadiska biologickej diverzity sú významné všetky formy života.

Úrovne biologickej diverzity

Druhová diverzita
Skupina organizmov, ktoré sú si geneticky podobné a ich potomstvo je plodné, sa nazýva druh. Kôň a somár môžu mať potomstvo (mulica), ktoré však nie je plodné. Preto nie sú jeden druh. Tak isto aj králik a zajac sú dva samostatné druhy. Zatiaľ sa podarilo opísať približne 1,5 milióna druhov živých organizmov. Rozmanitosť živých organizmov je vysoká v trópoch a klesá smerom k pólom a tiež s rastúcou nadmorskou výškou. V tropických pralesoch, ktoré pokrívajú len 7 % povrchu Zeme, žije takmer polovica všetkých druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov.

Genetická diverzita
Gény sú biochemický balíček, ktorý sa prenáša z rodičov na deti. Väčšina génov je rovnakých, v niektorých sa objavujú jemné odchýlky, ktoré spôsobujú rozdiely vo farbe kvetov, očí, veľkosti, vzraste atď. Vďaka tejto genetickej rôznorodosti sa vyvíjajú nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam. Človek dokáže využívať gény, pomocou zámerného kríženia zlepšovať vlastnosti hospodárskych zvierat a kultúrnych rastlín. Uprednostňovaním určitých druhov sú potlačené pôvodné, čo má za následok zníženie biodiverzity.

Diverzita ekosystémov
Ekosystém tvoria rôzne druhy rastlín, živočíchov a mikroorganizmov spolu s neživou prírodou (pôda, voda, vzduch, mineráli atď.). Jednotlivé ekosystémy sa líšia rôznorodosťou prostredia (rozdiely v nadmorskej výške, dostupnosť vody, typ horniny, pôdny typ atď.) a druhovou rozmanitosťou.

Prečo chrániť biodiverzitu?
Biodiverzita má mimoriadny význam z hľadiska udržania života na Zemi. Každý živočích, rastlina či mikroorganizmus má svoju dôležitú funkciu a tvorí nenahraditeľný článok v zložitých zákonoch prírody.

Všetko so všetkým súvisí
Žiadny živočích rastlina a ani človek nemôže žiť izolovanie a jeho existencia závisí ako od živej, tak aj od neživej prírody. Na to aby sa zachovalo čo najviac organizmov na Zemi, je dôležité uchovať genetickú, druhovú aj ekosystémovú rozmanitosť.

Funkcie biodiverzity
Biodiverzita poskytuje základné podmienky nevyhnutné pre život.

Biodiverzita a výživa
Pestrosť a výživná hodnota nášho jedálneho lístka závisí od množstva druhov, ktoré obsahuje. Dnes je 75 % živín potrebných pre človeka zastúpených v pšenici, ryži, zemiakoch, kukurici a jačmeni. Spomínané plodiny sa obyčajne pestujú v monokultúrach (na obrovských plochách sa vysievajú geneticky podobné odrody), čím sa stávajú menej odolnými voči škodcom a chorobám.

Biodiverzita a zdravie
Rastliny, živočíchy a mikroorganizmy sú výnimočné továrne produkujúce vzácne substancie, ktoré sú nenahraditeľné pri liečbe mnohých chorôb. Extrakty z rastlín tvoria základ pre viac ako 40 % medicínskych prípravkov. Živočíchy, sekréty či iné vzácne látky sa denne využívajú pri rôznych terapiách. Väčšia rozmanitosť druhov znamená väčšiu možnosť pre nový poznatok a väčšiu šancu pomôcť pri liečbe chorôb.

Biodiverzita a priemysel
Využitie biologických zdrojov ako suroviny v priemyselnej výrobe, remeslách a iných hospodárskych odvetviach je nenahraditeľným predpokladom vývoja. Dopyt po dreve má za následok vyrubovanie pôvodných zmiešaných lesov, namiesto toho sa vysádzajú monokultúry, čo spôsobuje pokles genetickej diverzity stromov a kríkov, a tým zníženie ich životaschopnosti a odolnosti proti škodcom a chorobám.

Biodiverzita a turistika
Rozmanitosť druhov a ekosystémov je lákadlom pre turistov a obdivovateľov prírody, miestom oddychu a zdrojom príjmov pre miestne obyvateľstvo.

Hrozby pre biodiverzitu

Vplyv človeka
Vplyvom nerozumného hospodárenia a necitlivých zásahov, ktoré nie sú v súlade s prírodnými zákonmi, dochádza k 10-násobne rýchlejšiemu ubúdaniu biologickej rozmanitosti ako prirodzeným procesom. Vymretie troch z každých štyroch druhov zavinil za posledné storočia človek.

Ničenie prírodných stanovíšť
Najväčšou hrozbou pre biodiverzitu je ničenie prírodných stanovíšť, rozširovanie ornej pôdy a pasienkov, odlesňovanie a zväčšovanie zastavaných a ťažobných plôch. Medzi najviac poškodené ekosystémy patria mokrade a lesy. U nás na Slovensku sa za posledné obdobie poškodilo alebo zničilo necitlivými až 4500 km2 mokradí, čo predstavuje takmer 10 % z celkovej rozlohy Slovenska.

Hospodársky tlak a nerovnováha spotreby
Zvyšovanie spotreby palív, priemyselných produktov a potravín, rastúce požiadavky na využívanie krajiny spôsobujú ťažké poškodenie ekosystémov, znižovanie počtu druhov a silné znečisťovanie prostredia. Medzi najvážnejšie následky znečistenia prostredia patria kyslé dažde, znehodnotená voda, pôda, ovzdušie a klimatické zmeny.

Postupne so zmenou klimatických podmienok a znečistením prostredia sa menia podmienky pre život, čo pre mnohé rastliny a živočíchy znamená koniec existencie, lebo nie sú schopné prispôsobiť sa novým podmienkam. Vážnym problémom v oblasti poľnohospodárstva sú moderné pestovateľské metódy. Intenzívne poľnohospodárstvo využíva úzku škálu vysokoproduktívnych odrôd a plemien hospodárskych druhov, čo spôsobuje vytláčanie tradičných kultivarov a plemien. Geneticky modifikované rastliny sa pestujú v monokultúrach na obrovských plochách, čo nepriaznivo vplýva na okolité ekosystémy a ohrozuje druhovú rozmanitosť. Vyšľachtené plodiny majú síce vyššiu produkciu, ale sú menej odolné proti prirodzeným nepriateľom a chorobám, takže farmári sú nútený používať chemické látky, ktoré opäť znečisťujú prostredie a kolobeh ničenia pokračuje.

Turistika
Turizmus patrí medzi najrýchlejšie rastúce priemyselné odvetia a predstavuje pre biodiverziu ďalšie ohrozenie. Odľahlé miesta a zachované prírodné ekosystémy sa menia na navštevované atrakcie, pričom dochádza k poškodzovaniu rastlinstva a rušeniu živočíchov. Vybudovaním veľkých turistických komplexov sa zničili rozsiahle plochy v horských oblastiach, ale i na morských pobrežiach.

Ilegálny obchod
Rozvoj ilegálneho obchodu, ktorý je výsledkom po prírodných produktoch (napr. kožušina, slonovina) mnohých vzácnych druhov zvierat a rastlín, zapríčiňuje ohrozenie mnohých druhov.

Nepôvodné druhy
Niektoré pôvodné druhy ustupujú a postupne zanikajú i v dôsledku šírenia nepôvodných druhov rastlín a živočíchov. Nové druhy nemajú v nových podmienkach svojich prirodzených nepriateľov ktorý by kontrolovali ich populácie a tým vytláčajú domáce druhy. Typickým príkladom je rastlina netýkavka, ktorej jeden druh je u nás domáci a vyskytuje sa bežne v lesoch a druhý bol privlečený z Ameriky. Nepôvodná netýkavka je agresívnejšia, skôr kvitne a skôr vytvára aj plody. To jej umožňuje kolonizovať veľké plochy a postupne vytláčať nie lem pôvodný druh netýkavky, ale aj iné druhy rastlín.

Predsudky
Nemalý podiel na strate biodiverzity majú predsudky a nevedomosť, v dôsledku ktorých prišlo o život mnoho živočíchov. Príkladom je zlý vzťah k netopierom. Na Slovensku tiež ľudia zabíjajú neškodnú užovku hladkú, ktorú si často mýlia s vretenicou obyčajnou.

Človek a biodiverzita
V minulosti človek ako rovnocenná súčasť prírody žil v súlade s prírodnými zákonmi. Dnes, v časoch ignorácie prírodných súvislostí, si len málokto uvedomuje potrebu a závislosť od prírody. Vzniká dojem, že všetko čo potrebujeme, nájdeme v preplnených obchodoch s rozmanitým tovarom.

Avšak peniaze nie sú pre prírodu protihodnotou.

Biodiverzita na Slovensku
Geografická poloha Slovenska v strede Európy a na hranici Karpát a Panamskej nížiny podmieňuje bohatosť flóry a fauny. Rastlinné spoločenstvá predstavujú pestrú paletu od teplomilných a suchomilných až po vlhkomilné a od nížinných až po vysokohorské. Na Slovensku bolo doposiaľ opísaných približne 11 270 rastlinných druhov (vrátanie rias), viac ako 26700 živočíšnych druhov (vrátane bezstavovcov) a 1 000 druhov prvkov. Do Červenej knihy Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) sú zo slovenskej fauny a flóry zapísané tri druhy: sokol sťahovavý, rumenica turnianska a lykovec kríčkovitý. Veľký význam má aj rozmanitosť mikroorganizmov, ktoré sú dôležitým zdrojom pre biotechnologické procesy a produkty. V súčasnosti sa registruje približne 4 760 druhov baktérií; ich celkový počet sa však odhaduje až na 40 000. Z doposiaľ odhadovaného počtu 130 000 druhov vírusov sa na Slovensku zistilo približne 5 000 druhov.

Medzinárodná spolupráca
Príroda nepozná hranie a mnohé živočíchy, ako vtáky, ryby a cicavce, vystriedajú počas roka niekoľko miest na Zemi. Vzhľadom na význam biodiverzity pre ľudstvo sa jej ohrozenie stalo celosvetovým problémom, ktorý je rovnocenný problémom biedy, hladu a ekonomickej nerovnováhy. Významným krokom v oblasti medzinárodnej spolupráce bola Svetová konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v júni 1992 v brazílskom Riu de Janeiro. Jediným z jej výsledkom je Dohovor o biologickej diverzite, ku ktorému pristúpili desiatky štátov vrátane Slovenska.
Slovensko sa zaviazalo plniť jeho tri hlavné ciele:
• Zabezpečiť ochranu biologickej diverzity
• Zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie zložiek biodiverzity
• Zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné rozdeľovanie prínosov z využívania genetických zdrojov.