Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vodné zdroje - ich využívanie a ochrana
Dátum pridania: | 24.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | jojofo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 813 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.4 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 40s |
Pomalé čítanie: | 8m 30s |
kvantitatívna ochrana, je založená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd. Preto sa stanovujú limity využívania zásob podzemných vôd (tzv. ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky tzv. ekologické prietoky na tokoch. Obidva aspekty ochrany vôd - kvalitatívny aj kvantitatívny - zastrešuje najmä vo vodohospodársky významných zdrojových oblastiach systém tzv. územnej ochrany vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany:
• všeobecnej, vyplývajúcej zo zákona o vodách (vodného zákona),
• širšej regionálnej ochrany - chránené vodohospodárske oblasti,
• zo sprísnenej špeciálnej, tzv. užšej ochrany, týkajúcej sa hlavne vodných zdrojov využívaných na pitné účely - pásma hygienickej ochrany. Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Kvalitatívna ochrana vôd
Jednou z kľúčových úloh v úseku kvalitatívnej ochrany je riešenie problematiky zdrojov znečistenia. Zdroje znečistenia, v zásade rozdeľujeme na bodové a plošné. Rozhodujúcimi zdrojmi bodového znečistenia sú vypúšťané odpadové vody. Aj keď od r. 1990 má ich množstvo klesajúcu tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť najmä podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať opatrenia na čistenie odpadových vôd. Zdroje plošného znečistenia sú ťažšie identifikovateľné ako bodové zdroje, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale aj zrážkové vody.
Kvantitatívna ochrana vôd
Zvýšené požiadavky na zásobovanie vodou sa v minulosti zväčša riešili zachytením nových zdrojov podzemných vôd, alebo zvýšením odberov z využívaných zdrojov. Takáto forma riešenia znamenala exploatáciu prírodného prostredia, najmä v období 1989 - 1991 dochádzalo až k devastácii zdrojov podzemných vôd využívaním ich akumulovaných zásob. Obnoviteľnosť akumulovaných zásob priamo závisí od zrážkovo-odtokových pomerov a v prípade, že dotácia zdrojov podzemných vôd je menšia ako exploatované množstvo, akumulované zásoby sa stávajú neobnoviteľnými a výsledkom je poklesávanie hladín podzemných vôd. Územná ochrana vodných zdrojov
Systém územnej ochrany vôd pozostáva z troch druhov ochrany. Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov, Regionálna - širšia ochrana vôd-uskutočňuje sa formou chránených vodohospodárskych oblastí ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí.