Človek môže planétu zničiť, ale súčasne má schopnosti a prostriedky na jej záchranu. Pri hľadaní východísk zo zlej situácie v ŽP sa stretávame s otázkou : akú životnú úroveň si bude môcť ľudstvo v budúcnosti dovoliť, ak chce zachrániť planétu pre ďalší život? Alebo inými slovami : aké sú hranice životnej úrovne ? Autori v knihe "The Limits to Growths" hovoria : "Ľudia prežijú hroziacu katastrofu iba ak obmedzia výrobu a spotrebu a ak nájdu nový spôsob života...". Niektorí si túto výzvu vysvetľovali tak, že je potrebné okrem nulového ekonomického rastu odstrániť aj hospodársku konkurenciu, obmedziť svetový obchod a minimalizovať dopravu. Takéto radikálne riešenie sa nazýva zelený fundamentalizmus.
Pre väčšinu ľudí je takýto prístup ťažko prijateľný a reálnejšie riešenie vidia v myšlienke "trvalo udržateľného života" (tiež trvale udržateľný vývoj - rozvoj). Táto idea nevyžaduje od ľudí, aby sa vzdali vymožeností civilizácie, ale naopak zdôrazňuje urýchlenie spoločenského a ekonomického vývoja - avšak jeho nové nasmerovanie k trvalej užitočnosti. Pri jej realizácii sa počíta s naplnením ľudských potrieb bez toho, aby došlo k ohrozeniu splnenia potrieb iných generácií, iných spoločenstiev a bez toho, aby sa ďalej ničila príroda.
Idea "trvalo udržateľného života" (ďalej TUŽ) má veľa prívržencov, ale nájdu sa aj skeptici, ktorí neveria v jej reálne možnosti.
Zástancovia TUŽ sú presvedčení, že táto myšlienka nie je utópiou. Aby však mohla byť uskutočnená, je potrebné splniť dve základné požiadavky :
1. je potrebné zaviesť vyspelé moderné bezodpadové alebo máloodpadové technológie, ktoré dokážu optimálne hospodáriť so surovinami a s energiou,
2. je nutné zmeniť životný štýl obyvateľov hlavne priemyselne vyspelých krajín. Je potrebné zmeniť spôsob života orientovaného predovšetkým na materiálne statky. Ľudia by mali znížiť svoju hmotnú spotrebu.