1. OXIDY DUSÍKA Ku vzniku oxidov dusíka dochádza vždy pri zohriatí vzduchu, ktoré nastáva pri spaľovaní palív. Jeho množstvo závisí na teplote procesu - čím je teplota vyššia, tým vyššia je tvorba. Viac ako 90% oxidov dusíka je emitovaných vo forme oxidu dusného (N2O). Vo vzduchu sa však tento plyn rýchlo mení na oxid dusičitý (NO2). NO2 sa mení na kyselinu dusičitú, ktorá sa spája so vzdušnou vlhkosťou a vedie ku vzniku tzv. kyslých dažďov, ktoré majú negatívny vplyv na organizmy a materiály. Emisie N2O ničia ozónovú vrstvu a predstavujú tiež tzv. skleníkový plyn spôsobujúci klimatické zmeny. Cestná doprava sa podieľa celosvetovo až 51% na emisiách oxidov dusíka.

2. OZÓN Ozón (O3) je ďalší plyn, ktorého koncentrácie v atmosfére sú významne ovplyvňované stupňom motorizácie. Je to plyn, ktorý sa vyskytuje tak v stratosfére (vo veľkých výškach) ako aj v troposfére (pri zemi). Z tohto dôvodu je dôležité chápať rozdiely vo význame prítomnosti ozónu v jednotlivých vrstvách atmosféry. Kým v stratosfére, ktorá sa nachádza vo výške 15 až 40 km nad Zemou, má ozón ochrannú funkciu a chráni nás od nepriaznivého účinku ultrafialového žiarenia, v prízemnej vrstve majú zvýšené koncentrácie ozónu škodlivý vplyv na ľudský organizmus. V dôsledku ľudskej činnosti dochádza k dvojakému ovplyvňovaniu koncentrácie ozónu. Používanie niektorých chemických látok (napr. freónov v chladiacich zariadeniach) vedie k poškodzovaniu prirodzenej vrstvy ozónu v stratosfére a vzniku tzv. ozónovej diery, čo sa môže prejaviť zvýšeným výskytom napr. rakoviny kože u ľudí. Na druhej strane spaľovaním benzínov a nafty v motorových vozidlách dochádza k tvorbe oxidov dusíka a iných chemických látok, ktoré pod vplyvom slnečného žiarenia vedú k zvýšeným koncentráciám ozónu v prízemnej vrstve atmosféry. Zjednodušene túto reakciu je možné zapísať nasledovne :

NO2 + slnečné žiarenie = NO + O

Uvoľnený atóm kyslíka je vysoko reaktívny a pri reakcii s kyslíkom sa mení na ozón : O + O2 = O3

Koncentrácie prízemného ozónu sú najvyššie počas slnečných dní a vysokom atmosferickom tlaku v lete. Kombinácia slnečného žiarenia s pomaly sa pohybujúcimi vzdušnými masami tvorbu ozónu urýchľuje. Z monitorovania, ktoré sa vykonáva od 50-tych rokov vyplýva, že koncentrácia ozónu sa zvyšuje v priemere o 2% ročne a jeho úrovne sú v porovnaní s 50-tymi rokmi približne dvojnásobné. 3.