Doprava sa aj napriek snahe o znižovanie emisií stala hlavnou príčinou znečistenia vzduchu v mestách. Existuje niekoľko odborných štúdií, ktoré poukazujú na súvislosť medzi narastajúcou premávkou na cestách a zdravotným stavom obyvateľstva. Ukazuje sa, že znečistenie sa podpisuje na vzniku astmy, problémoch s dýchacím systémom, zníženou funkciou pľúc ale aj na srdcových chorobách alebo predčasných pôrodoch. Doprava je tiež najdôležitejšou príčinou porúch vyvolaných hlukom - poruchy spánku, zvýšený krvný tlak a vyšší výskyt stresov. Vo vzduchu sa nachádza veľké množstvo škodlivín, určiť však, ktorá z nich a v akom rozsahu je zodpovedná za konkrétne ochorenie, nie je možné, nakoľko škodliviny (a to nielen z dopravy) pôsobia súčasne. Začiatkom 80-tych rokov sa však v USA objavili prvé odborné štúdie poukazujúce na jednoznačný vplyv emisií z dopravy na zdravie ľudí. Tieto štúdie sa sústreďovali hlavne na účinky tuhých častíc a prízemného ozónu. Nedávne štúdie vypracované v EÚ zamerané na 15 európskych miest tieto závery jednoznačne potvrdili. Navyše sa objavujú dôkazy o negatívnom vplyve iných škodlivín ako sú benzén, olovo, CO, SO2 a NOx a ďalšie. V správe Európskej Environmentálnej Agentúry sa uvádza, že hoci sa koncentrácie SO2 a NO2 postupne znižujú, úrovne týchto škodlivín prevyšujú povolené hranice a predstavujú zdravotné riziko pre mnohé mestá v Európe. V tejto súvislosti sa uvádza, že výskyt astmatických a alergických ochorení narástol v Európe na dvojnásobok počas 80-tych rokov. Odborníci sa zhodujú v tom, že emisie z dopravy (hlavne zvýšené koncentrácie tuhých častíc, SO2 a ozónu) patria medzi najdôležitejšie príčiny vzniku týchto ochorení. Tiež bolo pozorované, že zvýšené koncentrácie ozónu a NO2 zvyšujú citlivosť alergikov na prítomnosť peľových častíc vo vzduchu. Škodlivé látky sa do ľudského organizmu môžu dostať buď vdýchnutím, požitím alebo absorpciou cez pokožku. Vdychovanie je najdôležitejšou cestou, pri ktorej škodliviny prenikajú hlboko do pľúc, kde poškodzujú pľúcne bunky. Napríklad ozón, ktorý je dôležitým oxidantom, poškodzuje bunky na stenách pľúc. V súvislosti so zvýšenou koncentráciou ozónu vo vzduchu bol pozorovaný zvýšený výskyt zdravotných poškodení u ľudí vykonávajúcich fyzicky namáhavú činnosť vonku. Ľudský organizmus má proti niektorým škodlivinám vybudované obranné funkcie. Pľúca sú napr. schopné niektoré látky vlastným mechanizmom odstrániť.