Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Odpady
Dátum pridania: | 03.10.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sladka_lucinka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 308 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 15m 0s |
Pomalé čítanie: | 22m 30s |
Nebezpečné odpady - tvoria síce "len" 1 %, ale ohrozujú kvalitu zdravia ľudí, sú to rozličné chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia. V SR už dnes vieme recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky a výbojky. Zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyklačných kapacít a mnohé nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na skládky, do spaľovní, niekedy dokonca i na čierne skládky do prírody. Významnou zložkou domáceho odpadu sú obalové látky, takže problém odpadov súvisí aj so zmenou filozofie nakupovania, balenia výrobkov. Konzumná jednorazová spoločnosť je vinníkom tejto situácie, keď sa už problém odpadov ráta k základným globálnym problémom ťudstva.
Nakladanie s odpadmi
Až 93 % tuhých komunálnych odpadov v SR je "zneškodňovaných" - uložených na skládkach či spálených v spaľovniach, len 1,2 % je recyklovaných a 3,3% kompostovaných. KOMPOSTOVANIE
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali. Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu, až 30 - 45 %, ušetríme tiež poplatky za odvoz odpadu. Ako sa kompostuje? Na prípravu kompostu sa používajú rozličné rastlinné zvyšky vrátane drevnej hmoty, ktoré zniešavame s pôdou v pomere 5:1. Pôda obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré podporujú rozklad organickej hmoty a jej premenu na humus. Ideálnym doplnkom kompostu je maštaľný hnoj a rašelina, ktorá v komposte udržiava potrebnú vlhkosť. Kompost zakladáme na zatienenom mieste, v období sucha ho pravidelne zavlažujeme vodou. Po založení kompostu vnútri rýchlo stúpa teplota, ideálna je 35-40 stupňov Celzia, pri ktorej sa vytvára najviac humusu. Povrch kompostu pokrývame pokosenou trávou alebo iným rastlinným materiálom. Optimálne rozmery pre udržiavanie kompostu sú šírka do 2m a výška asi 1m. Dĺžka môže byť ľubovoľná. Aspoň 1krát do roka kompost prehadzujeme, aby sme ho prevzdušnili a premiešali. Tým urýchlime jeho dozrievanie. Pridávaním mletého vápenca usmerňujeme rozkladné procesy a obmedzujeme vvoj choroboplodných zárodkov. Na 1m3 kompostu pridávame 10kg mletého vápenca. V žiadnej záhradke by kompost nemal chýbať, preto skúste podľa tohto návodu zrealizovať kompostovanie i na vašej záhradke. Prispejete tak k lepšej úrode i k menšiemu znečisteniu prostredia.