Na severnej pologuli tieto štíty siahali ďaleko na juh až do južného Anglicka a Severnej Ameriky na juh od Veľkých jazier. Je tiež pravda, že hlavnou príčinou zvýšenia hladiny mora o 5 až 6 metrov behom poslednej teplej iterglaciálnej periódy bolo zmenšenie antarktických alebo grónskych ľadovcových štítov. Zmeny behom kratších období sú však riadené inými faktory, ich kombinácie významne pôsobia na priemernú výšku morskej hladiny. Ďalším podstatným faktorom sú topiace sa ľadovce. Keby sa všetky ľadovce mimo Antarktídy a Grónska sa roztopili, morská hladina by sa zvýšila asi o 50 cm. K podstatnému ústupu ľadovcov došlo behom minulého storočia. Odhaduje sa, že roztápanie ľadovcov v tomto období mohlo k pozorovanému globálnemu zvýšeniu morskej hladiny o 10 až 15 cm prispieť asi o 5 cm. Modelovanie účinku klimatické zmeny na chovanie ľadovcov je však zložité. Rast alebo úbytok ľadovca závisí na rovnováhe medzi množstvom snehových zrážok, ktoré dopadnú na jeho povrch, najmä v zime, a množstvom topiaceho sa ľadu v lete. Dôležité sú ako zimné snehové zrážky, tak priemerná letná teplota a pri budúcich predpovediach rýchlosti roztápania ľadovcov je treba brať obidve do úvahy. Je zaujímavé a možno prekvapujúce, že čistý výsledok, ktorý je možné zo zmien antarktického a grónskeho ľadovcového štítu očakávať, je malý. U obidvoch ľadovcových štítov existujú dva protichodné účinky. V teplejšom období je v atmosfére viac vodnej pary a to vedie k hojnejším snehovým zrážkam. Existuje však tiež ablácia ľadu na hraniciach ľadovcových štítov, kde v letných mesiacoch dochádza k roztápaniu ľadu a deleniu ľadovcov. Odhaduje sa, že v Antarktíde je akumulácia väčšia ako ablácia, čo vedie k malému čistému nárastu hmoty v ľadovci. V Grónsku je ablácia väčšia ako akumulácia. Uvažujeme obidvoch oblastiach spoločne, je čistý výsledok skoro nulový, i keď je tento odhad značne neistý. Časť antarktického ľadovcového štítu na západe Antarktídy je často predmetom zvláštneho záujmu. Jeho veľká časť je ponorená pod hladinu mora. Uvažuje sa o tom, že by sa ľadovec mohol rýchlo rozpúšťať. Jeho roztápanie by tak spôsobilo zvýšenie morskej hladiny asi o 5 metrov. Nevieme, či roztápanie ľadovcového štítu na západe Antarktídy prispelo ku zvýšeniu morskej hladiny behom posledného interglaciálneho obdobia pred 12 000 rokmi. Odborníci ešte príliš nedôverujú ich schopnosti modelovať dynamické chovanie veľkých ľadovcových štítov, nemáme však žiadny dôvod predpokladať, že v krátkej dobe existuje nebezpečie kolapsu niektorého z týchto veľkých štítov.